Arónia čiernoplodá a čerešňolistá Viking. Na kmienku, aj krík

Arónia čiernoplodá má viacero mimoriadnych predností, pre ktoré by im mal venovať pozornosť pestovateľ, záhradkár, aj nadšenec zdravej výživy. Už sme sa venovali podrobnejšie plodom arónie ako superpotravine. Pre ich vysokému obsahu antioxidantov, vitamínu C, množstvo prospešných látok, či zdraviu a niektorým diétam prospešnému sladidlu sorbitol v jeho prírodne podobe. Arónia má svoj pôvod v USA, kde ju poznali a rôznymi spôsobmi využívali Indiáni. K nám sa dostala arónia pred viac ako 100 rokmi a využívaná bola skôr v zámockých záhradách. Veľmi rýchlo sa rozšírila medzi záhradkármi a tí objavili aj chuť aróniového vína. O využívaní bobúľ sme si už niečo predstavili. Netreba však zabúdať, že arónia je taktiež zaujímavou okrasnou rastlinou. Kríkom, alebo ak mu necháte voľný priestor a čas, stromom.

Poznáme aj druh Arónia čerešňolistá „Viking“, ktorá má takmer rovnaké vlastnosti. Rozdielom je, že je výsledkom kríženia čiernoplodého typu a jahodovolistej arónie. Šľachtením boli dosiahnuté lepšie vlastnosti ako väčšie plody a rýchlejší rast. To zlepšuje jej priemyselné aj domáce spracovanie do lekvárov, džemov, vína, zaváranín a pod.

Arónia ako okrasný krík

Krík arónie má využitie pre svoje malé listy a ich zelené tmavé sfarbenie. V jeseni sa mení farba na červenú, alebo oranžovú. Dovtedy si drží aj plody, ktoré tvoria drobné čierne bobule s charakteristickým tvarom na spodku. Tie sa rodia v zhlukoch. Tmavomodré až čierne bobule po chytení bobúľ, alebo ich stlačení farbia na tmavočerveno. Výrazné farbivo na šatách zanecháva stopy. Krík môže mať rôzny tvar.

• Rastlina je výrazne mrazuvzdorná
• Dobre znáša strih, je celkom odolný na zásahy, aj chyby pestovateľa. Podarilo sa nám neraz krík aj poškodiť, prípadne drobné nasadené kríčky nám pokosil neúmyselne sused.
• Arónia sa nespráva ako invazívna rastlina, nemení ráz krajiny a neohrozuje biotopy. Ale jej bojovnosť prežitia a úspešnosť s akou sa jej darí, je chvályhodná.
• Prospieva jej mierne kyslá pôda, no nie je pravidlom. Pokiaľ aróniu kombinujete s inými rastlinami, nedokyslujte pH v pôde kvôli arónii.
• Netrpí škodcami a chorobami. Vhodná pre neaktívnych nenáročných víkendových záhradkárov

Jej kríková podoba, čiže prírodná

Oba typy majú v bežnom predaji v záhradníctvam ich prirodzenú podobu. Prípadne je očkovaná na hlohu. V predaji je bežné malý krík rôzne rozvetvený. Ten nepotrebuje oporu, hoci môže byť skôr výhodou. Krík rastie viac menej husto do seba a rovnomerne sa rozrastá. Zväčša tak nevybiehajú žiadne konáre celkom mimo tvar. Úroda je rovnomerná, hoci viac na vonkajších konároch a skôr zriedkavo vo vnútri. Stromy môžeme strihať bez zásadných obmedzení.

• Kúpiť: Arónia čerešňolistá „Viking“ v ponuke záhradníctva zahradnici.sk

Tvar „na kmienku“

Atraktívny typ arónie je nepochybne na kmienku. Guľa, ktorá na jar prinesie drobné kvietky a pekné zelené listy sa postupne rozrastá a zväčšuje. Ak nesilnie aj drevo, je vhodné rastlinu podoprieť suchým bambusom, alebo tyčou. Zväčša však ide časom o zosilnenú rastlinu. Tvar gule vieme udržiavať aj naďalej. Výhodou posadenia vyššie je využitie rastliny v okrasných kútoch záhrad, v predzáhradkách.

Vieme ju kombinovať s nízkymi rastlinkami, alebo po zemi ťahanými ihličnanmi. Umiestniť aj na miesta bez rozsiahlej zelene pokrytej mulčom, alebo šlapákmi. Výška rastlinky môže byť okolo 1 metra. Zber plodov na takomto stromčeku je jednoduchý.

• Kúpiť: Arónia čiernoplodá „posadená“ na kmienku v záhradníctve zahradnici.sk

Pestovanie a využívanie arónie

Aróniu je možné pestovať na rôznych typoch pôdy. Nie je náročná na priestor a keďže je využívaná aj ako zdravý zelený opadavý živý plot, je jasné, že veľmi dobre zvláda strih. Jej korene nie sú veľmi deštruktívne, skôr mierne. Arónia pestovaná pre úrodu bobúľ potrebuje slnečné miesto, nesvedčí jej celodenný tieň. Taktiež dostatok vlahy. Suchá pôda má dopad na úrodu. Jej drobné kvietky sú samoopelivé.

Výhodou je, že rastlina nepotrebuje žiaden postrek. Prakticky ju nenapádajú žiadne choroby ani škodcovia. Iba ak vtáky, ktoré si radi pochutia na bobuliach. Tým sa zvyšuje cukornatosť, hoci stále sú trpkými pre surovú konzumáciu a chuťovo nesadne každému. Bobule, ktoré zberáme v septembri, môžeme skladovať v chlade aj niekoľko týždňov. Obsahujú totiž dostatok antiseptických látok, ktoré chránia vnútornú šťavu pred napadnutím plesňami a hnilobou. Ide tak o výbornú vlastnosť, vďaka ktorej sú aj pozabudnuté bobule na kríku, ktoré unikli pozornosti vtákov, stále použiteľné a aj k spracovaniu sa nemusíte po zbere ponáhľať. Veľmi dobre zvládajú zamrazenie.