Mnoho domácností si v lete všimne rovnaký jav: kuchyňa je citeľne teplejšia než obývačka či spálňa, a to aj vtedy, keď sa v nej práve nevarí. Nejde o náhodu ani o subjektívny pocit. Kuchyňa má špecifické vlastnosti, ktoré z nej robia najviac tepelne zaťaženú miestnosť v byte alebo dome.
Kombinácia vnútorných zdrojov tepla
Na rozdiel od iných miestností má kuchyňa vlastné zdroje tepla, ktoré fungujú aj v lete. Chladnička, mraznička, umývačka riadu, rúra, varná doska či kávovar neustále odovzdávajú teplo do priestoru. Aj keď sa zdajú „studené“ alebo nečinné, v skutočnosti odvádzajú odpadové teplo do miestnosti.
V letných mesiacoch sa tento efekt zosilňuje, pretože spotrebiče musia pracovať intenzívnejšie. Chladnička odvádza viac tepla, umývačka po sušení zvyšuje teplotu vzduchu a varenie, hoci krátke, dokáže teplotu v kuchyni zvýšiť rýchlejšie než v iných miestnostiach. Dokonca tieto spotrebiče sú neraz ako vstavané teplé vo vnútornej konštrukcii kuchynskej linky a toto ich teplo tak ani nemáme možnosť cítiť. Rozptyľuje sa vo vnútornom priestore, prestupuje, uniká poza diely linky, alebo cez diely, ktoré majú odstup od stien. Prípadne cez vetrania v spodných podhľadoch a v sokloch.
Slnečné žiarenie a orientácia kuchyne
Kuchyne sú často situované na východ alebo juh, kde dopadá intenzívne slnečné žiarenie. Ranné a dopoludňajšie slnko dokáže pri presklených plochách rýchlo zohriať interiér. Ak je tienenie riešené len zvnútra, slnečná energia sa dostane cez sklo dnu a kuchyňa sa začne správať ako tepelná pasca.
Rozdiel oproti iným miestnostiam je v tom, že kuchyňa už má zvýšenú základnú teplotu zo spotrebičov. Slnečné zisky sa tak „nabaľujú“ na už existujúce teplo.
Vlhkosť ako zosilňovač tepelného diskomfortu
Ak by mala kúpeľňa rovnakú orientáciu a veľké okná s priesvitom dnu, zrejme by bola na tom podobne. Vlhkosť zohráva významnú úlohu, hoci sama o sebe nevyrába teplo. V kuchyni vzniká vlhkosť pri varení, umývaní riadu, používaní umývačky aj pri bežnom pohybe ľudí. Umývadlo je neustále v prevádzke, prípadná vlhkosť z vázy s kvetmi, alebo z kvetináčov rastlín, je ďalším plusom. Vyššia vlhkosť znižuje schopnosť tela ochladzovať sa odparovaním potu, čo spôsobuje, že miestnosť pôsobí teplejšie, než aká je jej skutočná teplota.
Tento efekt je v lete výrazný. Kuchyňa môže mať rovnakú teplotu ako iná miestnosť, no kvôli vyššej vlhkosti je v nej subjektívne dusnejšie. Preto vzniká dojem, že sa prehrieva viac, hoci rozdiel v stupňoch nemusí byť veľký.
Materiály: menej dôležité, než sa zdá
Materiály v kuchyni zohrávajú menšiu úlohu, než sa často predpokladá. Dlažba, pracovné dosky či obklady samy o sebe teplo nevytvárajú. Môžu však akumulovať teplo, ktoré sa do nich dostane zo slnka alebo zo spotrebičov, a následne ho pomaly uvoľňovať späť do priestoru.
V porovnaní so slnečnými ziskami, spotrebičmi a vlhkosťou je vplyv materiálov druhoradý. Nejde teda o to, že by kuchyňa bola teplá kvôli obkladom, ale o to, že materiály pomáhajú teplo udržať dlhšie.
Vetranie a výmena vzduchu
Kuchyňa je miestnosť, kde sa často vetrá nesprávne. Otvorenie okna počas horúceho dňa prinesie teplý vzduch dnu, nie ochladenie. Ak digestor odvádza len vzduch do miestnosti alebo sa používa krátko, teplo a vlhkosť zostávajú v priestore. Bez účinného odvetrania sa kuchyňa prehrieva rýchlejšie než ostatné miestnosti, ktoré nemajú vlastné zdroje tepla.
Kuchyňa sa v lete prehrieva viac než ostatné miestnosti preto, že v sebe spája viacero nevýhod naraz: vnútorné zdroje tepla, slnečné zisky, vyššiu vlhkosť a často slabé vetranie. Materiály zohrávajú len podpornú úlohu, hlavnými vinníkmi sú spotrebiče, slnko a vlhkosť.
Kuchyňa nie je problémová miestnosť sama o sebe. Problém vzniká vtedy, keď sa teplo vytvára, kumuluje a nemá kam uniknúť. Práve preto sa jej v lete venuje viac pozornosti než iným častiam domácnosti. Čiže aká je pomoc? Vonkajšie tienenie vstupu slnečného svetla, ideálne uzatvárateľná kuchyňa (ak je problém so slnkom v obývačke a tá je spojená s kuchyňou, nenazerá sa na kuchyňu ako samostatný priestor) a vždy to istí klimatizácia.
