Andulka vlnkovaná patrí medzi najmenšie papagáje chované v domácnostiach, no zároveň medzi najschopnejších imitátorov ľudskej reči. Napriek rozšírenému presvedčeniu, že „rozprávajú len veľké papagáje“, vedecké pozorovania aj dlhodobá chovateľská prax potvrdzujú, že andulky dokážu zvládnuť prekvapivo bohatú slovnú zásobu. Rozhodujú však presné podmienky, vek andulky a spôsob, akým s ním človek komunikuje.
Možné to je. Chce to však pochopiť…
Z biologického hľadiska má andulka veľmi dobre vyvinutý hlasový aparát a mozog prispôsobený hlasovému učeniu. Rovnako ako ostatné papagáje patrí medzi tzv. vokálne učiace sa druhy. To znamená, že sa učí zvuky napodobňovaním. V austrálskej prírode andulky žijú v početných kŕdľoch, kde je hlasová komunikácia nevyhnutná na orientáciu, varovanie aj sociálne väzby. Schopnosť napodobňovať zvuky je pre ne prirodzená a prenáša sa aj do prostredia domácnosti.
Najväčšiu šancu naučiť andulku rozprávať má človek vtedy, ak je vták mladý. Najvhodnejšie obdobie je niekoľko prvých mesiacov života, keď je mozog andulky najplastickejší (v zmysle ovplyvniteľnosti). Staršie jedince sa môžu naučiť slová tiež, no proces býva pomalší a menej úspešný. Rovnako dôležité je, aby bola andulka zvyknutá na ľudský kontakt a nebála sa človeka. Skrátka, aby tam bol vzťah a dôvera. Vták kúpený zo zverimexu, kde niekoľko týždňov bez záujmu a kontaktu čelil náhlym očiam pri klietke, kriku, vresku, rôzne hlasným a cudzím ľuďom, nie je úplne v poriadku. Jeho dôvera a vzťah k človeku je zatiaľ veľmi nízka a bude to chcieť čas.
Ako pristupovať k samotným pokusom naučiť rozprávať?
Rozprávanie sa andulka neučí mechanickým tréningom, ale sociálnym napodobňovaním. Slová si osvojuje najmä vtedy, keď sú spojené s konkrétnou situáciou a emóciou. Krátke, jasné slová vyslovované pokojne a opakovane majú výrazne vyššiu úspešnosť než krátke, či nebodaj dlhé vety. Andulky vnímajú melódiu, rytmus a výšku hlasu, preto sa osvedčil mierne vyšší, jemný tón bez kriku a nátlaku.
Veľmi dôležitým faktorom je prostredie. Andulka sa učí najlepšie v pokojnom priestore bez neustáleho hluku. Ak je okolo neustále zapnutý televízor alebo rádio, vták nedokáže rozlíšiť dôležité zvukové vzory. Výskumy aj skúsenosti chovateľov potvrdzujú, že živý hlas jedného človeka je pre učenie výrazne účinnejší než akýkoľvek zvukový záznam.
Treba tiež počítať s tým, že andulky majú jemný hlas. Slová môžu znieť potichu alebo menej zreteľne než u veľkých papagájov, no obsah je často prekvapivo presný. Skúsené zdokumentované prípady ukazujú, že niektoré andulky dokázali napodobniť stovky slov a krátkych fráz, pričom reagovali na určité podnety opakovane rovnakým spôsobom.
Každý chovateľ má svoj systém
Každý chovateľ má svoj systém aj preto, že sám musí vedieť, čo dokáže dodržať ako pravidlo. Prípadne rodina a jej členovia, aké výrazy sa môžu snažiť spoločne používať pri andulke a motivovať ju slová zopakovať. Bežne sa začína s menom andulky, pri jeho oslovení. Stanovte si presný tvar slov a pojmov, ktoré chcete s andulkou skúšať, opakovať ich. Aby boli výrazné.
Najsofistikovanejšie pokusy sú tie, ktoré sa spájajú s činnosťami. Ak opakujete „Voda“, pomaly a pokojne pri výmene a doplnení čerstvej vody. „Papať“ s doplnením stravy. Slovám nemusí rozumieť, ale andulka pochopí, že ak sa jej podarí často používané slová zopakovať, získa si vašu pozornosť, alebo nadšenie. Pri tom nadšení je však dobré sa krotiť, pretože dočasné domáce šialenstvo z nadšenia pre vtáka môže pôsobiť ako hrozba a zmena bezpečia na chaos. Videli sme mnohých, čo to skúšali a nie každý má trpezlivosť. Nuž a samozrejme, sme na Slovensku, poznáme sa. Mnohí medzi prvé slová vtesnajú vulgarizmy, pretože mať nadávajúceho papagája je dobré pre lajky. Aké šťastie, že úspešnosť nie je stopercentná a práve takýto ľudia sú tí najmenej trpezliví.
Nerozpráva? Môže byť úplne v poriadku. Nie každá chce
Rozprávanie nie je znakom šťastia zvieraťa a ani ukazovateľom inteligencie. Andulka môže byť úplne zdravá, spokojná a mentálne aktívna aj bez toho, aby niekedy vyslovila jediné slovo. Rozhodujúca je povaha konkrétneho jedinca. Niektoré andulky sú prirodzene komunikatívne, iné tichšie. Nútenie alebo tlak môže mať opačný efekt a viesť k stresu.
Z odborného pohľadu je dôležité zdôrazniť, že andulka nerozumie jazyku ako človek. Slová sú pre ňu zvukové vzory, ktoré si spája so situáciami, reakciami alebo pozornosťou. Napriek tomu ide o jednu z najlepších ukážok vokálneho učenia v živočíšnej ríši a dôkaz vysokej inteligencie týchto malých papagájov.
