Inštalácia klasickej nástennej klimatizácie – teda takej, ktorá pozostáva z vnútornej a vonkajšej jednotky – sa na prvý pohľad javí ako bežná a rutinná záležitosť. Je ich predsa toľko. Poklesom ich ceny si ich môže dovoliť aj bežná domácnosť a namontované sú na bytoch, v starých aj nových domoch. Realita však môže byť iná. Nie každý interiér, dom alebo byt je pripravený na jednoduchú montáž klimatizácie. A niekedy sa z relatívne lacnej a rýchlej inštalácie môže stať nákladný alebo dokonca nerealizovateľný projekt. Prečítajte si, čo napríklad môže montáž klimatizácie skomplikovať alebo úplne znemožniť.
Nevhodné alebo obmedzené miesto pre vnútornú jednotku
Jedným z hlavných predpokladov úspešnej montáže je vhodné umiestnenie vnútornej jednotky. Tá by mala byť vo výške minimálne 15 až 20 cm pod stropom, ideálne v otvorenom priestore bez prekážok v prúdení vzduchu. Ak sú stropy príliš nízke (napr. pod 2,2 m) alebo ak je priestor zaplnený nábytkom, môže byť problém vôbec nájsť vhodné miesto. V niektorých starších bytoch alebo podkrovných izbách je navyše šikmý strop, čo ešte viac zužuje výber.
Nábytok sa dá premiestniť, alebo celkom zrušiť a nahradiť iným. Ak vám priestor blokuje len nábytok, je to ešte lepší prípad, ako keď je to konštrukcia a architektúra interiéru. Sú prípady, kedy sa s klimatizáciou jednoducho ľudia musia rozlúčiť len preto, že nemajú vhodný interiér.
Nevhodné murivo a konštrukcia stien
Klimatizácia si vyžaduje prieraz medzi vnútornou a vonkajšou jednotkou – zvyčajne s priemerom približne 5–7 cm. Ak sú steny príliš hrubé, z betónu s výstužou, prípadne ide o nosné konštrukcie so špeciálnou výplňou, vŕtanie môže byť zložité. Inak povedané nákladné alebo vôbec nemožné bez porušenia statiky. V novostavbách so zateplením alebo stierkami z pórobetónu treba dbať aj na to, aby vedenie chladiva neznížilo energetickú účinnosť alebo nespôsobilo tepelné mosty.
Prítomnosť komína, krbu alebo kúrenia
V mnohých domoch a starších bytoch vedie cez obvodové steny komín alebo výduchy z kúrenia. Montáž v blízkosti komína je bezpečnostné riziko – jednak kvôli vysokým teplotám, ale aj kvôli možnosti zanesenia klimatizačného okruhu prachom, nebodaj sadzami. Navyše, klimatizácia nesmie byť umiestnená nad zdrojom tepla (radiátor, krb), čo môže limitovať dostupné miesta na montáž. Ďalšia vec je, že samotné teplo môže deformovať, celkom fyicky poškodiť, alebo celkom znefunkčniť techniku prístroja.
Nedostatočný priestor alebo nevhodná poloha pre vonkajšiu jednotku
Aj keď má majiteľ bytu k dispozícii loggiu alebo balkón, nie vždy je možné vonkajšiu jednotku bezpečne nainštalovať. Celkom iný problém je, ak chceme inštalovať vonkajšiu jednotku a nemáme loggiu, balkón a ani priestor na to vhodný. Žiaľ, niektoré objekty, historické stavby, ale aj architektonické diela slúžiace na bývanie, celkom zakazujú inštalácie a pozmeňovanie vzhľadu. Také prípady, ak nemajú možnosť na plochej streche z hora, zväčša končia skôr, ako začali. Dokonca aj niektoré bytové domy z 90tych rokov ako diela svojich architektov nedovolia len tak bez komplikovaných papierovačiek inštalovať zariadenia na fasádu. Do sporov sa môžete dostať, ak jediný vhodný priestor je v susedstve susedov, ktorí môžu namietať, že žiadnu jednotku, ktorá tvorí hluk, alebo z nej „kvapká voda“ nechcú. Počítať je nutné s priestorom, konzolou pre vonkajšiu jednotku, hlukom, ale aj odvodom kondenzovanej vody zo zariadenia.
Čiže pre zhrnutie:
- nedostatok miesta (úzky parapet, malé okno, žiadna fasáda s prístupom),
- zákaz umiestnenia na fasádu (pri pamiatkovo chránených budovách alebo bytových domoch so správcom),
- nepriaznivá orientácia (vysoká teplota na južnej strane môže znížiť účinnosť),
- hlukové limity, ktoré pri citlivých susedoch môžu montáž zablokovať.
Dĺžka a trasa vedenia chladiva
Štandardná dĺžka potrubia medzi jednotkami je 3–5 metrov. Ak je nutné klimatizačné potrubie viesť cez viac miestností, alebo ho skryť v stene či pod podhľadom, môže to dramaticky zvýšiť cenu. Trasa cez podkrovie, zložité výškové rozdiely alebo nutnosť prechádzať nosnými múrmi môže prácu nielen predražiť, ale aj predĺžiť a skomplikovať.
Absencia elektrického prívodu alebo istiaceho okruhu
Klimatizácia potrebuje samostatný elektrický prívod, zvyčajne s ističom 10 alebo 16 A, podľa výkonu. Ak v rozvádzači nie je miesto alebo je potrebné prerobiť elektroinštaláciu, ide o ďalšiu komplikáciu. V bytoch s pôvodnými hliníkovými rozvodmi býva nutná výmena celého elektrického vedenia, čo je zásah aj do ostatných častí domácnosti. Občas sa to síce dá vyriešiť napojením prúdu zo zásuvky, avšak otázne je, v akom stave je elektroinštalácia. Preto sa nečudujte, ak mnohí inštalatéri potrebujú vidieť miesto pred montážou. Skutočnosť zistená priamo na mieste vám môže dať informáciu, že je to skrátka nemožné.
Obmedzenia zo strany vlastníkov budovy alebo SVB
Najmä v bytových domoch je potrebný súhlas vlastníkov alebo správcu. V niektorých prípadoch môžu zásadne obmedziť alebo priamo zakázať montáž klimatizácie – či už kvôli zásahu do fasády, zvýšenej hlučnosti, obavám o bezpečnosť, alebo estetickým dôvodom. Takéto prípady často končia bez možnosti inštalácie, alebo si vyžadujú kompromisné riešenia, napríklad parapetné klimatizácie bez vonkajšej jednotky.
Problémy pri výbere klimatizácie bez odbornej konzultácie
Mnohí zákazníci sa rozhodnú zakúpiť klimatizáciu bez predchádzajúcej obhliadky technikom. V praxi to často znamená, že vybraná jednotka nevyhovuje priestorovým podmienkam, má nedostatočný výkon alebo naopak zbytočne silný výkon pre daný objem miestnosti. Niekedy je tiež problémom nevhodný model pre chladné podnebie, ktorý v zime nezvláda vykurovanie.
Hoci sa zdá, že klimatizácia je dnes už bežným štandardom, jej inštalácia nie je automatická ani jednoduchá. Každý interiér si vyžaduje individuálne posúdenie, ktoré zohľadňuje nielen technické, ale aj stavebné, právne a prevádzkové faktory. Oplatí sa preto zavolať odborníka ešte pred kúpou zariadenia, aby ste predišli zbytočným výdavkom, zdržiavaniu a prípadnému sklamaniu, že klimatizácia sa vôbec nedá nainštalovať.
