Pre mnohých chovateľov patrí kvočka medzi najcennejšie sliepky v kŕdli. Kým moderné liahne dokážu zabezpečiť vysokú úspešnosť liahnutia, prirodzené vysedenie vajec sliepkou zostáva jedným z najzaujímavejších procesov v drobnochove. Sliepka sa totiž nestará iba o ohrievanie vajec. Po vyliahnutí kuriatok ich učí prijímať potravu, upozorňuje ich na nebezpečenstvo a poskytuje im teplo aj ochranu. Ona sa postará o to, čo by inak znamenalo starosti pre chovateľa. Mať liahničku (inkubátor na vajcia) je fajn, no to je spojené s vyšším účtom za elektrinu, aj pre potrebné svietenie a starostlivosť. Prirodzená cesta je ideálna, aj keď komplikovaná a vstupuje do nej mnoho komplikácií. Hoci, ako sa to vezme. Tie sa dajú eliminovať.
Keď sa sliepka rozhodne stať kvočkou, jej správanie sa výrazne zmení. Prestáva pravidelne znášať vajcia, dlhé hodiny presedí v hniezde, býva mrzutejšia a pri pokuse o vyrušenie môže syčať, kvokať alebo dokonca zobnúť. Ide o prirodzený hormonálny proces, ktorý sa objavuje najmä u plemien, ktoré si zachovali silný pud kvočenia. Nemusí sa pritom zvukovo prejavovať, stačí správanie.
Ako spoznať, že sliepka chce sedieť?
Nie každé dlhšie vysedávanie v hniezde znamená, že sa zo sliepky stáva kvočka. Skutočná kvočka sa do hniezda opakovane vracia, odmieta ho opustiť aj po znesení vajca a často zostáva sedieť aj na prázdnom hniezde.
Typické je aj načuchrané perie, charakteristické kvokanie a obranné správanie voči ostatným sliepkam. Samozrejme, obranné správanie prejavuje aj voči chovateľovi. Za iných okolností by z hniezda odišla, ale teraz neodchádza a útočí? Máte to isté. Mnohé kvočky si navyše na hrudi vytrhávajú časť peria, aby sa ich koža dostala bližšie k vajciam a dokázala ich efektívnejšie zahrievať.
Najväčší problém: cudzie vajcia v hniezde
Presne s týmto problémom sa stretáva veľké množstvo chovateľov. Kvočka si sadne na vajcia, no ostatné sliepky pokračujú v znášaní do rovnakého hniezda. Po niekoľkých dňoch už nikto nevie, ktoré vajcia patria pod kvočku od začiatku a ktoré pribudli neskôr.
Výsledkom býva zmätok pri liahnutí. Niektoré kuriatka sa začnú liahnuť, zatiaľ čo časť vajec je ešte len v polovici vývoja. Kvočka následne môže opustiť neskôr znesené vajcia a embryá v nich zahynú. Jedobré prvé vajíčka označiť, ideálne na dvoch miestach oproti sebe, keby sa vajíčka otáčali, aby ste videli značku. Neoznačené sú nové a je potrebné ich vybrať. Samozrejme, vystihnúť nestrážené hniezdo môže byť komplikácia. Stretávame sa s tým v kurínoch, kde nemôžeme kvočku oddeliť, alebo pri inom obmedzenom priestore.
Najlepším riešením je premiestniť kvočku do samostatného priestoru. Nemusí ísť o veľký objekt. Často postačí oddelený box, menší výbeh alebo samostatná časť kurína, kam ostatné sliepky nemajú prístup.
Ak premiestnenie nie je možné, je vhodné aspoň každý deň kontrolovať hniezdo a nové vajcia odoberať. Mnohí skúsení chovatelia si vajcia určené na liahnutie označujú mäkkou ceruzkou, fixkou, niečím, čo ho nepoškodí a tiež nie je aromatické. Vďaka tomu okamžite vidia, ktoré vajcia patria pod kvočku a ktoré pribudli neskôr.
Koľko vajec dokáže kvočka vysedieť
Neexistuje univerzálne číslo. Záleží od veľkosti sliepky, veľkosti vajec aj od ročného obdobia. Dôležitejšie než samotný počet je, či dokáže sliepka všetky vajcia spoľahlivo prikryť telom. Vajcia na okraji, ktoré zostávajú pravidelne odkryté, sa vyvíjajú horšie alebo sa nemusia vyvíjať vôbec.
Pri bežných sliepkach sa najčastejšie používa približne 8 až 12 vajec. Väčšie plemená zvládnu aj viac, drobnejšie plemená menej. Ak si všimnete, že niektoré vajcia pravidelne vyčnievajú spod peria alebo sa odkotúľavajú na okraj hniezda, je vhodné ich počet znížiť. Mať ich označené v rámci prvej základnej znášky, na ktorej sa začalo v zhodnom čase sedieť, je ideálne. Aj keby kvočka zniesla neskôr ďalšie, je lepšie ho odobrať.
Čo kvočka potrebuje počas sedenia
Najväčšou chybou býva predpoklad, že sliepka si všetko zariadi sama. Hoci kvočky majú silný materinský pud, potrebujú vhodné podmienky. V blízkosti hniezda by mala mať neustále dostupnú čistú vodu a kvalitné krmivo. Väčšina kvočiek opúšťa hniezdo iba raz alebo dvakrát denne. Počas tejto krátkej prestávky sa napije, naje a vyprázdni.
Práve preto je dôležité, aby nemusela za vodou alebo krmivom absolvovať dlhé vzdialenosti. Čím kratšie bude mimo vajec, tým lepšie. Hniezdo by malo zostať suché, čisté a chránené pred prievanom. Vlhká podstielka môže podporovať vznik plesní alebo zhoršiť podmienky pre vývoj embryí. Horšie bude, ak plesne a zlý stav hniezda ovplyvní zdravie vyliahnutých kuriatok.
Kedy vajcia kontrolovať
Približne po siedmom až desiatom dni býva možné vajcia presvietiť. Chovatelia tento postup nazývajú svetlovanie, či presvecovanie. Vo vyvíjajúcom sa vajci sú viditeľné cievky a tmavnúce embryo. Neoplodnené vajcia zostávajú priehľadnejšie.
Odstránením neoplodnených vajec sa uvoľní miesto a kvočka sa môže lepšie venovať tým, v ktorých sa kuriatka skutočne vyvíjajú. Je určite dobré vystriehnuť odpočinkovú chvíľu, keď bude chcieť kvočka z hniezda odísť prebehnúť, najesť a vyprázdniť. Vtedy by mal nastúpiť chovateľ s baterkou a týmto spôsobom pomôcť.
Pri manipulácii však treba postupovať opatrne a rýchlo, aby vajcia príliš nevychladli.
Obdobie liahnutia
Kuracie vajcia sa za normálnych okolností liahnu približne po 21 dňoch. Niekoľkodňové odchýlky sú možné v závislosti od podmienok a konkrétnej sliepky. Vajíčka mohli mať rôzny dátum, takže odchýlka je normálna.
Keď sa začnú ozývať prvé kuriatka a objavia sa prvé praskliny na škrupinách, netreba zasahovať. Kuriatka dokážu proces liahnutia zvládnuť sama a pomoc človeka býva potrebná iba vo výnimočných prípadoch. Skúsení chovatelia ani neodporúčajú. Zväčša, a hovorí sa to ťažko, vyliahnuť sa svojpomocne nezvládajú slabšie kuriatka, ktoré majú ťažkosti s prežitím neskôr. V tomto období je vhodné obmedziť zbytočné vyrušovanie kvočky. Jasné, láka nazerať, a láka zvedavosť aj u ďalších členov rodiny. Pochopiteľné, no skúste to.
Starostlivosť po vyliahnutí kuriatok
Dobrá kvočka zvládne väčšinu práce sama. Ukazuje kuriatkam potravu, zohrieva ich a reaguje na nebezpečenstvo. Po vyliahnutí je však vhodné zabezpečiť, aby mali kuriatka prístup ku krmivu určenému pre mladú hydinu a k čistej vode. Napájačky by mali byť bezpečné, aby sa v nich malé kuriatka neutopili.
Ak sa v kuríne nachádzajú ďalšie sliepky, je rozumné ponechať kvočku s kuriatkami určitý čas oddelene. Znižuje sa tým riziko konfliktov a poranenia mláďat. iné sliepky môžu byť útočné, alebo dokonca so sklonmi ku kanibalizmu. Prípravky na eliminovanie kanibalizmu sú v takých prípadoch určite vhodné. Stačí pritom krmivo obohatené o vitamíny a bylinky, ktoré majú tento účinok.
Trpezlivosť býva najlepším pomocníkom
Kvočka dokáže úspešne vysedieť a vychovať kuriatka aj bez zásahov človeka. Úlohou chovateľa je predovšetkým vytvoriť vhodné podmienky, zabezpečiť pokoj, dostatok vody, krmiva a zabrániť tomu, aby sa pod sliepku dostávali ďalšie vajcia. Práve oddelené hniezdo patrí medzi najúčinnejšie opatrenia. Uľahčí kontrolu vajec, zníži stres kvočky a výrazne zvýši šancu, že sa po troch týždňoch dočkáte zdravých kuriatok.
Ak nemáte v kŕdli ochotnú kvočku a chcete kuriatka, musíte si poradiť pomocou techniky, no mať ochotnú budúcu mamu je výhra. Malá, ale stále výhra.
