Pri kúpe ovocného stromčeka väčšina ľudí najskôr sleduje odrodu. Pri jabloni hľadáme napríklad Topaz, Golden Delicious alebo Rubinolu, pri čerešni Kordiu či Reginu a pri marhuli Bergeron alebo Maďarskú. Na etikete však býva ešte jeden údaj, ktorý môže byť pre budúcnosť stromu rovnako dôležitý – podpník. Tento článok môže byť hodnotný a preto čítajte pozorne.
Dve jablone rovnakej odrody totiž nemusia byť rovnakými stromami. Jedna môže zostať pomerne nízka, skoro začať rodiť a celý život potrebovať oporu, druhá vytvorí mohutnejšiu korunu, silnejší koreňový systém a bude vhodnejšia do veľkej záhrady. Rozdiel spôsobuje najmä podpník. V ponuke ovocných škôlok sa preto objavujú označenia ako M9, M26, MM106, BA29, Gisela 5, St. Julien A, Wavit, Myrobalan 29C alebo GF677. Nie sú to názvy odrôd ovocia, ale rastlín či klonov rastlín, ktoré tvoria koreňovú sústavu a spodnú časť budúceho stromu.
Čo všetko môže podpník ovplyvniť
Väčšina ovocných stromov predávaných v škôlkach vzniká spojením dvoch rastlín. Podpník vytvára korene a spodnú časť kmeňa, na ktorú je naočkovaná alebo navrúbľovaná ušľachtilá odroda. Tá následne vytvorí korunu a plody.
Podpník môže výrazne ovplyvniť silu rastu, veľkosť stromu, spôsob zakorenenia, stabilitu, nástup do rodivosti, úrodnosť, toleranciu k pôdnym podmienkam, suchu či premočeniu a v niektorých prípadoch aj citlivosť na konkrétne choroby alebo škodcov.
Podpník však nemení genetickú identitu odrody. Ak je na M9 naštepený Topaz, plody zostávajú Topazom. Rozdiel je v tom, na akom strome vyrastú. Slabší podpník môže podporiť skorší vstup do rodivosti a menšiu korunu, silnejší zasa vytvorí mohutnejší strom s väčšou koreňovou sústavou.
Nepriamo môže podpník vplývať aj na veľkosť, vyfarbenie či kvalitu plodov. Deje sa to cez rozdiely v raste, zásobovaní vodou a živinami a pomere medzi množstvom dreva a úrody.
Dôležité je rozlišovať generatívne a vegetatívne podpníky. Generatívne vznikajú zo semien a jednotlivé semenáče preto nie sú geneticky totožné. Vegetatívne, teda klonové podpníky, sa množia spôsobom, pri ktorom sa zachovávajú vlastnosti konkrétneho vybraného klonu. M9, Gisela 5 či Myrobalan 29C preto predstavujú presnejšie definovaný materiál než všeobecné označenie semenáč.
Jablone a hrušky: od nízkeho vretena po veľký strom
Pri jabloniach patrí podpník k najdôležitejším faktorom určujúcim konečnú veľkosť stromu.
M9 je známy slabo rastúci podpník používaný najmä pre intenzívne pestovanie a nízke tvary, napríklad štíhle vretená. Podporuje skorý nástup do rodivosti a výrazne obmedzuje vegetatívny rast stromu. Jeho koreňový systém však neposkytuje silné kotvenie, preto sa pri stromoch na M9 počíta s trvalou oporou. Vyžaduje tiež dobré zásobovanie vodou a živinami. Do suchého miesta bez možnosti zavlažovania nie je ideálnou voľbou.
M26 je o niečo silnejší. Aj pri ňom možno očakávať pomerne skorú rodivosť a menší strom než na stredne silných či silných podpníkoch. Kotvenie však nemusí byť dostatočné na to, aby sa opora dala automaticky po niekoľkých rokoch odstrániť. Najmä pri intenzívnych tvaroch sa opora bežne používa dlhodobo.
MM106 vytvára väčší strom a používa sa tam, kde pestovateľ nechce veľmi slabý podpník. Po dobrom zakorenení môže mať strom dobrú stabilitu. Dôležitou nevýhodou je citlivosť koreňového krčka a koreňov na druhy rodu Phytophthora, preto MM106 nie je vhodný do zle odvodnených a trvalo premokrených pôd.
MM111 patrí medzi silnejšie podpníky. Vytvára robustnejší koreňový systém a býva tolerantnejší k suchším podmienkam než slabé podpníky. Strom potrebuje viac priestoru a do plnej rodivosti vstupuje neskôr.
V predaji sa možno stretnúť aj s podpníkom A2, ktorý patrí medzi silno rastúce jabloňové podpníky a hodí sa najmä tam, kde je žiaduci väčší strom.
Pri hruškách sa často používajú dulové podpníky, napríklad BA29, MA či Adams. Ich výhodou je slabší rast stromu a skorší nástup do rodivosti. Nie každá odroda hrušky je však s každým dulovým podpníkom dobre kompatibilná. Pri niektorých kombináciách sa preto používa medzištepenie kompatibilnou odrodou.
Alternatívou je semenáč hrušky, ktorý vytvára väčší a spravidla dlhšie žijúci strom s mohutnejším koreňovým systémom. Takéto hrušky vstupujú do rodivosti neskôr a potrebujú viac priestoru.
Slivky, marhule a broskyne majú veľmi rozdielne možnosti
Pri kôstkovinách je výber podpníka zložitejší, pretože niektoré podpníky možno použiť pre viac príbuzných ovocných druhov.
Jedným z tradičných podpníkov je myrobalán, teda sliva čerešňoplodá Prunus cerasifera. Používa sa pri slivkách a v určitých podmienkach aj pri marhuliach. Semenáčový myrobalán spravidla podporuje silný rast a vytvára mohutnejšiu koreňovú sústavu. Stromy na ňom potrebujú viac priestoru a zvyčajne nevstupujú do rodivosti tak skoro ako na slabších klonových podpníkoch.
Myrobalan 29C sa nesmie automaticky zamieňať so semenáčovým myrobalánom. Ide o vegetatívne množený klonový podpník myrobalánového typu s vyrovnanejšími vlastnosťami jednotlivých rastlín. Používa sa pri viacerých kôstkovinách vrátane sliviek a marhúľ.
Pri stromčekoch pochádzajúcich z poľskej produkcie sa možno stretnúť aj s označením Alycza. Ide o poľský názov pre Prunus cerasifera, pričom pri podpníkoch ide spravidla o generatívny materiál. Alycza preto nie je synonymom klonového podpníka Myrobalan 29C.
St. Julien A je klonový podpník používaný predovšetkým pri slivkách a tiež pri niektorých ďalších kôstkovinách. Považuje sa za stredne silný až polobujný a v porovnaní so silným semenáčovým myrobalánom môže rast stromu obmedziť. Jeho skutočná rastová sila však závisí aj od odrody, pôdy a podmienok pestovania.
Pri slivkách možno použiť aj Wavit, vegetatívne množený podpník odvodený od Wangenheimovej slivky. Výraznejšie obmedzuje rast stromu, podporuje skorší nástup do rodivosti a má malý sklon k tvorbe koreňových výmladkov. Takéto stromy však vyžadujú kvalitné stanovište a primerané zásobovanie vodou a živinami.
Pri marhuliach sa možno stretnúť aj s podpníkom Adesoto, ktorý patrí medzi podpníky použiteľné pre viac druhov kôstkovín. V stredoeurópskej ponuke sa objavuje pri marhuliach, broskyniach aj niektorých slivkách. Jeho rastová sila sa zaraďuje približne do strednej kategórie, pričom konkrétny výsledok závisí od naštepenej odrody.
Pri broskyniach a nektárinkách patrí k známym podpníkom GF677. Ide o hybrid broskyne a mandle. Podporuje silný rast, dobre znáša sucho a vhodný je aj do pôd s vyšším obsahom vápnika. Nevhodné sú preň trvalo zamokrené pôdy.
V škôlkarskej produkcii sa možno stretnúť aj s ďalšími podpníkmi, napríklad Garnem, Montclar, Rubira či s broskyňovými semenáčmi. Ich rozšírenie sa však môže medzi jednotlivými škôlkami výrazne líšiť.
Čerešne: Gisela 5 môže zmeniť charakter celého stromu
Pri čerešniach patrí k najznámejším klonovým podpníkom Gisela 5. V porovnaní s klasickými generatívnymi podpníkmi výrazne obmedzuje rast stromu a podporuje veľmi skorý nástup do rodivosti. V priaznivých podmienkach môže strom dosahovať približne polovicu až niečo viac z rastovej sily stromu na silnom generatívnom podpníku.
Gisela 5 však nie je podpník pre úplne bezúdržbové pestovanie. Strom potrebuje dobré zásobovanie vodou a živinami a vyžaduje správny rez aj reguláciu úrody. Ak je dlhodobo preťažený plodmi a má slabý prírastok nového dreva, môže sa zhoršovať veľkosť plodov aj celková vitalita.
Na opačnom konci stojí semenáč čerešne vtáčej – Prunus avium. Podporuje silný rast, vytvára mohutné a potenciálne dlhoveké stromy a hodí sa najmä tam, kde je dostatok priestoru.
Používa sa aj mahalebka – Prunus mahaleb. Vyhovujú jej ľahšie, dobre odvodnené, suchšie a vápenatejšie pôdy. Nehodí sa do ťažkých a zamokrených stanovíšť. Pri niektorých odrodách čerešní sa môže vyskytnúť problém s kompatibilitou.
Ďalším podpníkom je Colt. Jeho rastová sila nie je vo všetkých podmienkach rovnaká a nemožno ho jednoducho zaradiť do jednej univerzálnej kategórie medzi Gisela 5 a silné semenáče. V niektorých podmienkach môže vytvárať pomerne bujné stromy. Aj pri ňom treba rešpektovať kompatibilitu s konkrétnou odrodou.
Podpník nie je číslo určujúce presnú výšku stromu
Údaj o podpníku nám dáva veľmi dobrú predstavu o budúcom charaktere stromu, ale nemožno ho chápať ako presný údaj o konečnej výške. Jabloň na M9 nebude automaticky vysoká presne tri metre a čerešňa na Gisele 5 nebude mať zakaždým rovnakú veľkosť. Výsledok ovplyvňuje sila konkrétnej odrody, úrodnosť pôdy, množstvo vody, rez, spôsob tvarovania, zaťaženie úrodou aj miestne klimatické podmienky. Rovnaká odroda na rovnakom podpníku preto môže v dvoch záhradách vyzerať odlišne.
Rovnako neexistuje jeden podpník, ktorý by bol všeobecne najlepší. Slabé podpníky umožňujú pestovať menšie stromy a spravidla urýchľujú rodivosť, ale často kladú vyššie nároky na pôdu, závlahu, výživu a oporu. Silnejšie podpníky potrebujú viac priestoru a strom začína rodiť neskôr, no môžu vytvoriť robustnejší koreňový systém a lepšie sa uplatniť v menej intenzívnom pestovaní. Pri kúpe stromčeka sa preto oplatí pýtať nielen na odrodu, ale aj na podpník. Ak predajca túto informáciu uvádza, môže nám veľa napovedať o tom, koľko priestoru bude strom potrebovať, ako rýchlo začne rodiť a aké podmienky mu budeme musieť zabezpečiť.
Odroda rozhoduje predovšetkým o tom, aké ovocie budeme zbierať. Podpník vo veľkej miere určuje, na akom strome toto ovocie vyrastie.
V slovenských a stredoeurópskych ovocných škôlkach sa možno opakovane stretnúť napríklad s podpníkmi M9, M26, MM106, MM111 a A2 pri jabloniach, s dulami BA29, MA či Adams a semenáčmi hrušiek pri hruškách, s myrobalánom, Myrobalanom 29C, St. Julien A alebo Wavitom pri slivkách, s Myrobalanom 29C, St. Julien A či Adesotom pri marhuliach, s GF677 pri broskyniach a s Giselou 5, semenáčom čerešne vtáčej, mahalebkou či Coltom pri čerešniach. Konkrétna ponuka sa však medzi škôlkami a jednotlivými rokmi mení.
Dôležitá informácia: Článok pripravujeme a upravujeme priebežne. Našli ste v ňom chybu, alebo nedokonalosť? Prosíme, napíšte nám váš postreh a nález.
