Kvapky vody na oknách nemusia znamenať, že je v dome priveľká vlhkosť alebo že treba vymeniť okná. Záleží predovšetkým na tom, kde sa voda zráža. Kým zarosené vonkajšie sklo môže byť prirodzeným javom pri kvalitných izolačných oknách, vlhkosť medzi tabuľami dvojskla či trojskla už spravidla upozorňuje na poškodenie zasklenia. Rosenie zvnútra zase súvisí s teplotou povrchu skla a vlhkosťou vzduchu v miestnosti.
Najmä počas jesenných rán sa stáva, že okná domu vyzerajú, akoby ich niekto polial vodou. Niekedy sa zarosí iba spodný okraj skla, inokedy celá plocha. Zaujímavé je, že v tom istom dome môžu byť niektoré okná úplne suché, zatiaľ čo iné sú zahmlené. Nie všade je rovnaká teplota, vlhkosť, murivo a podmienky v priestore okien. Príčinou je kondenzácia vodnej pary. Keď teplota povrchu skla klesne pod rosný bod okolitého vzduchu, vodná para sa na ňom začne meniť na drobné kvapky vody. Podstatné je, na ktorej strane okna sa tento proces odohráva.
Rosenie na vonkajšej strane môže byť znakom kvalitného okna
Prekvapením býva najmä zarosenie moderných dvojskiel a trojskiel z vonkajšej strany. Majiteľ domu môže nadobudnúť dojem, že nové okná nefungujú správne. Často je to však práve naopak. Dobre izolujúce zasklenie prepúšťa smerom von menej tepla z interiéru. Vonkajšie sklo sa preto počas chladnej noci nezohrieva unikajúcim teplom tak výrazne ako pri starších oknách. Ak jeho povrchová teplota klesne pod rosný bod vonkajšieho vzduchu, vytvorí sa na ňom rosa.
Tento jav býva častý na jeseň a na jar, najmä počas jasných nocí a vlhkých rán. Po oteplení alebo dopade slnečných lúčov sa kvapky spravidla odparia. Vonkajšie rosenie samo osebe nepredstavuje poruchu okna. Nie je dôvod okamžite riešiť výmenu skla, tesnenia ani reklamáciu. Môže sa dokonca stať, že sa zarosí iba jedno okno, pretože ostatné sú orientované na inú svetovú stranu alebo ich chránia okolité stavby či presahy strechy.
Voda na vnútornej strane skla si zaslúži pozornosť
Iná situácia nastáva, keď sa kvapky vytvárajú na strane okna obrátenej do miestnosti. Vtedy vodná para pochádza z vnútorného vzduchu. Ak je povrch skla dostatočne studený, môže na ňom kondenzovať aj pri relatívnej vlhkosti, ktorá sa za iných okolností nepovažuje za mimoriadne vysokú. Typickým príkladom je spálňa po noci, kúpelňa po horúcom kúpeli alebo kuchyňa počas varenia. Vlhkosť domácnosti zvyšuje aj sprchovanie, sušenie bielizne, prítomnosť akvárií, priveľa izbových kvetov a ďalšie bežné činnosti.
Občasné mierne zarosenie nemusí znamenať závažný problém. Varovaním je najmä pravidelné a výrazné hromadenie vody, jej stekanie na parapet, vlhnutie ostenia alebo výskyt plesní v okolí rámu. Praktickým pomocníkom je obyčajný digitálny vlhkomer. Vykurované obytné miestnosti je vhodné udržiavať približne v rozmedzí 40 až 50 % relatívnej vlhkosti, pričom pri veľmi nízkych vonkajších teplotách môže byť potrebná aj nižšia hodnota. Dlhodobo zvýšená vlhkosť spolu s chladnými povrchmi zvyšuje riziko kondenzácie.
Pomáha pravidelné intenzívne vetranie, funkčné odsávanie vlhkosti v kúpeľni a kuchyni a primerané vykurovanie. Užitočné je aj zabezpečiť prúdenie teplého vzduchu k oknám. Široké parapety či hrubé závesy môžu v niektorých prípadoch brániť zohrievaniu vnútornej plochy skla. Otázne je, kde máte radiátory a či práve závesy nebudú smerovať teplo z radiátorov do okien a nie do miestnosti.
Zarosenie medzi sklami signalizuje iný problém
Pri moderných izolačných oknách sa dve alebo tri tabule skla spájajú do uzavretej jednotky. Priestor medzi nimi je oddelený od okolitého vzduchu pomocou tesniaceho systému. Vo vnútri sa tak nesmie objaviť rosenie. Alebo presnejšie – nemalo by sa. Ak sa vlhkosť objaví vo vnútri izolačného zasklenia, medzi jednotlivými tabuľami, spravidla ide o stratu jeho tesnosti. Do priestoru medzi sklami sa dostala vlhkosť a izolačná jednotka už nemusí dosahovať pôvodné vlastnosti. Nedolieha nejaký spoj, alebo došlo k nejakému poškodeniu, či zanedbaniu zvárania okna.
Takéto zarosenie nemožno odstrániť bežným vetraním miestnosti ani utretím skla. Voda sa nachádza v neprístupnom priestore a problém môže postupne pretrvávať alebo sa zhoršovať. O to viac môže byť horší, ak prestup vlhkosti je vyššie a stekanie vody následne vidieť vo vnútri okna a bez odtoku. Riešením býva výmena izolačného skla, nie nevyhnutne celého okna vrátane rámu. O možnostiach rozhoduje stav okennej konštrukcie a typ zasklenia. Pri novších oknách sa oplatí overiť aj záručné podmienky a kontaktovať predajcu. Na toto sa pravdepodobne vzťahuje záruka u každého predajcu.
Pri starších zdvojených oknách s oddeliteľnými krídlami však nemusí kondenzácia medzi sklami znamenať rovnakú poruchu ako pri hermeticky uzavretom dvojskle. Ich konštrukcia a spôsob odvetrávania sú celkom iné.
Spodný okraj okna sa rosí ako prvý. Dôležitá je teplota
Častým javom je úzky zarosený pás v spodnej časti skla. Práve okraje izolačných skiel môžu mať nižšiu povrchovú teplotu než ich stred, okrem iného vplyvom dištančného rámika, ktorý oddeľuje jednotlivé tabule. Ak sa voda tvorí najmä pri ráme, nemusí ísť automaticky o chybu montáže. Rozhodujúca je intenzita, opakovanie a podmienky v miestnosti. Pri výraznom ochladzovaní ostenia, opakovaných plesniach alebo pocite prievanu však treba preveriť aj osadenie okna, tesnenie a možné tepelné mosty.
Pomôcť môže meranie povrchovej teploty a kontrola relatívnej vlhkosti. Pri podozrení na stavebný problém možno využiť aj termovízne meranie, ktoré však vyžaduje vhodné teplotné podmienky a odborníka. Ak si nechávate vyhotoviť energetický certifikát stavby, zväčša títo špecialisti majú aj všetko potrebné na zistenie únikov tepla. Samotné zahmlené sklo ešte nie je dôkazom nekvalitného okna. Miesto, na ktorom vzniká kondenzácia, je pri hľadaní príčiny podstatnejšie než množstvo kvapiek.
