Separačná úzkosť u psov a iných zvierat ako vážny problém

Chovatelia to poznajú. Predovšetkým tí, ktorí si so zvieratami vytvárajú príliš úzky vzťah a môžu spôsobiť práve prehnanou starostlivosťou neželaný jav. Separačná úzkosť je stav, ktorý sa objavuje u zvierat, keď zažívajú stres z odlúčenia od svojich majiteľov, stáda alebo blízkych druhov. Tento jav sa najčastejšie spája so psami, ale môže postihnúť aj iné zvieratá vrátane mačiek, koní či vtákov. Takými sú napríklad papagáje, ktoré svojho parťáka nájdu v človeku, ktorý sa zvieraťu venuje veľmi často. Napríklad za účelom naučiť ho rozprávať, alebo sa v danom čase zvieraťu venuje pre dočasný stav. Povedzme, že je slobodný a nemá záväzky, alebo na dôchodku, zranený, pripútaný k domácnosti. Ak takýto človek opúšťa zviera dočasne, na moment, alebo sa mení jeho život a musí odchádzať na dlhšie, nastáva problém. Ale nejde len o odlúčenie zvieraťa a človeka.

Čo je separačná úzkosť?

Separačná úzkosť je emocionálny stav charakterizovaný prehnaným strachom alebo nepokojom. Ten pritom nastáva pri odlúčení od konkrétneho jedinca alebo skupiny. Zažívať ho teda môžu aj kone, ktoré sa ocitnú bez svojich priateľov v stáde, alebo stajni. Napríklad stav po predaji koňa, úhyne iných koní, alebo pri presune koňa do inej stajne. Najčastejšie sa však medzi bežnými ľuďmi a chovateľmi hovorí o separačnej úzkosti v spojitosti so psami. Ich vernosť dopláca na zmeny v životoch a potrebách samotných ľudí. Ide o problém, ktorý často vyplýva z pevného puta medzi zvieraťom a jeho majiteľom alebo spoločníkom.

Ako sa prejavuje?

Separačná úzkosť môže mať rôzne formy, ktoré závisia od druhu zvieraťa. Sú zvieratá, ktoré odmietajú žrať, kým nevidia a necítia prítomnosť svojho majiteľa. To dokonca do takej mieri, že riskujú vlastné zdravie a úhyn. Hoci ide o extrémne prípady, sú realitou. Vyviesť z tohto stavu ich pritom môže iný stimul, iná blízka osoba, ale často aj iný spoločník. Pri psoch to môže byť bojo potravu prirodzený, ale nie vždy môže použitie iného psa zaberať.

U psov sa úzkosť môže prejavovať ako:

• Intenzívne štekanie, kňučanie alebo zavýjanie.
• Ničenie nábytku, dverí alebo iných predmetov.
• Močenie alebo defekácia v interiéri (aj u inak čistotných psov).
• nepokoj a nervozita pri dverách, veľké očakávanie, ignorancia povelov.
• Nadmerné lízanie alebo okusovanie vlastného tela (vedúce k poškodeniu kože).
• Strata chuti do jedla počas neprítomnosti majiteľa.

V prípade koní:

• Nepokoj v stajni, kopanie do stien alebo dverí.
• Zvýšené potenie bez fyzickej aktivity.
• Neochota byť oddelený od ostatných koní (tzv. závislosť od stáda).
• V extrémnych prípadoch môže dôjsť k úniku z ohrady alebo k úrazom spôsobeným nervozitou a pohybom

U iných zvierat:

• Mačky môžu prejavovať úzkosť nadmerným mňaukaním alebo močením mimo toalety.
• Papagáje si môžu vytrhávať perie alebo odmietať potravu.

Čo spôsobuje separačnú úzkosť?

Základným stavom, ktorý je spúšťačom separačnej úzkosti je strata spojenia so svojim chovateľom alebo spoločníkmi v stáde, klietke, svorke a podobne. Odlúčenie pritom myslíme fyzické, hlasové aj viditeľné. Ak zviera nemá vo svojej blízkosti blízku osobu, alebo jedinca a cíti sa osamelo. Práve táto separácia od blízkeho je spúšťačom psychického stavu. Psychológia teda nie je len oblasť vyhradená ľuďom. Čo ďalšie môže vplývať na separačnú úzkosť a jej prejavy?

• Zlé skúsenosti v minulosti – napríklad zvieratá z útulku môžu trpieť opustením.
• Nedostatočná socializácia – zvieratá, ktoré neboli vystavené odlúčeniu už od mladého veku.
• Zmena prostredia alebo rutiny – presťahovanie, dlhé pracovné hodiny majiteľa.
• Traumatické udalosti – strata člena domácnosti alebo iného zvieraťa. Papagájovi uhynie samička od ktorej bol závislý. Ostatne nejde o nič výnimočné ani v psychológii človeka.

Ako sa vyhnúť separačnej úzkosti?

Postupné navykanie na odlúčenie:Zvykajte zviera na samotu v krátkych intervaloch, ktoré sa postupne predlžujú.

Zabezpečenie podnetov počas neprítomnosti: Poskytnite interaktívne hračky alebo hračky s pamlskami /Zapnite rádio alebo televízor pre zvukovú spoločnosť.

Dodržujte rutinu: Zviera cíti väčší pokoj, ak má pevný režim.

Vyhýbajte sa dramatickým odchodom a príchodom: Rozlúčka a vítanie by mali byť pokojné a nenápadné.

Ako riešiť separačnú úzkosť?

• Konzultácia s odborníkom: Veterinár alebo špecialista na chov, skúsený chovateľ môžu odporučiť vhodné riešenie, napríklad tréning alebo v závažných prípadoch liečivá na upokojenie.
• Pozitívne posilňovanie: Odmeňujte zviera za pokojné správanie pri vašom odchode.
• Pochopenie spúšťačov: Identifikujte, čo spôsobuje úzkosť. Ak to ide,  pracujte na ich eliminácii.

Pomôže druhý pes alebo iné zviera?

Prítomnosť druhého zvieraťa môže byť prospešná, no nie vždy je riešením. Závisí to od povahy oboch zvierat a ich vzťahu. Niektoré psy môžu nájsť útechu v spoločnosti druhého psa, zatiaľ čo iné môžu pociťovať zvýšenú rivalitu alebo stres. Mať pre svojho psa so separačnou úzkosťou spoločníka môže byť dobrý nápad vtedy, ak je medzi nimi viditeľné priateľstvo a sú povahovo vhodní k sebe, aj do prostredia (deti, interiér, dostatok priestoru, alebo časté naháňanie a plávajúca podlaha v bytoch a pod.). Pri koňoch býva spoločnosť ďalšieho koňa prirodzeným riešením, pretože sú to stádové zvieratá.