Lepšia akustika v triedach pomôže deťom „dohnať“ čitateľskú gramotnosť

Školy patrili medzi prvé inštitúcie, ktoré museli kvôli COVID-19 zavrieť svoje brány a zostali zatvorené dlhé mesiace. Podľa správy UNESCO tým vážne utrpela čitateľská gramotnosť detí v nižších ročníkoch základných škôl. Kým za bežných okolností by malo do ukončenia 3. ročníka ZŠ vedieť plynule čítať 59% detí, podľa organizácie bude toto číslo kvôli pandémii nižšie až o 10%. UNESCO odhaduje, že sa tento problém týka celosvetovo až 100 miliónov detí. Tie budú potrebovať roky nato, aby túto stratu dohnali. Najohrozenejšie sú deti so zdravotným či socioekonomickým znevýhodnením, a tie, ktoré zaostávali už pred pandémiou.

Potvrdzuje to aj náš mini prieskum realizovaný medzi rodičmi a učiteľmi, ktorí tiež pozorujú, že ich deti sa nestihli doma a online naučiť toľko, koľko by sa naučili v škole. „V prvom ročníku sme museli začať po návrate do školy de facto na novo od pravidiel a socializáciu a až následne sme mohli prejsť k učivu,“ hovorí riaditeľka Cirkevnej základnej školy a materskej škola Jána Krstiteľa v Partizánskom Daniela Gubková.

Ako pomôcť deťom „dohnať“ stratený čas

Riešením môžu byť podporné lekcie a kurzy, či letná škola, ktorú plánuje na Slovensku viacero škôl a to napriek tomu, že aj samotní učitelia by si potrebovali oddýchnuť. Nemenej dôležité je deťom doma pravidelne čítať a dohliadnuť nato, aby si sami pravidelne čítali. Tu môžu byť vzorom starší súrodenci, kamaráti či rodičia, ale pomôcť vedia aj kníhkupectvá či knižnice, kde radi poradia dobrú knihu, ktorá deti zaujme.

Pomôcť môže aj lepšia akustika v triedach. Existuje totiž vzťah medzi akustikou a plynulosťou v čítaní. Spája ich zrozumiteľnosť reči. Dobrá akustika v triedach zvýrazňuje tú časť reči, ktorú potrebujeme pre pochopenie textu najviac počuť. Ide napríklad o spoluhlásky s vyššou frekvenciou. Zrozumiteľnosť reči je potrebná k tomu, aby deti mohli získať nevyhnutné fonologické zručnosti potrebné neskôr pri čítaní.

Inkluzívne zvukové prostredie

„Zvuk sa v miestnosti odráža, napríklad od stien či stropu. Tie odrazy, ktoré k nám dorazia do 50ms, sú v pohode, kým tie, ktoré dorazia pomalšie, vyvolávajú efekt ozveny a zhoršujú tak zrozumiteľnosť reči. Rovnako, ak v triede nemá hluk čo pohltiť (napríklad akustické panely či absorbéry hluku), úroveň hluku sa dramaticky zvyšuje,“ vysvetľuje Peter Petraško zo švédskej spoločnosti Ecophon. To všetko má nepriaznivý vplyv na schopnosť detí naučiť sa plynulo čítať. Najzraniteľnejšie sú deti s poruchami sluchu, so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ako sú dyslexia alebo autizmus, či tie, ktoré vyrastajú v cudzom jazykovom prostredí.

K tomu, aby sme umožnili všetkým deťom „dohnať“ zameškané spôsobené pandémiou, je potrebné vytvoriť vhodné inkluzívne prostredie, vrátane inkluzívneho zvukového prostredia. Kľúčom k tomu je znížiť hluk v triedach či miestnostiach, kde deti trávia čas. Urobila tak medzi prvými aj ZŠ Jána Krstiteľa v Partizánskom. Tá sa rozhodla nainštalovať akustický strop do priestorov Youth Clubu, kde deti trávia čas po vyučovaní. „Ten rozdiel je počuť hneď. Ozvena je veľmi príjemná a frekvencia upokojujúca,“ hovorí učiteľ a vychovávateľ Ladislav Šaffo. Za pravdu mu dávajú aj vedci. Podľa štúdie štokholmského Inštitútu pre výskum stresu len taká maličkosť ako inštalácia stropu absorbujúceho hluk dokáže znížiť mieru vyrušovania až o 16% a stres o 11%.