Ježko ako domáci maznáčik je krásny, prítulný a pichá

Z pomedzi všetkých zvieratiek, ktoré sa objavujú v našich končinách ako druhy chovateľné v zajatí, sa občas objavujú aj exotické zvieratká, podobne ako napríklad ježko ušatý, druh Hemiechinus auritus, ktorý žije v oblasti od Ukrajiny po Mongolsko s výskytom až po Egypt. Svoj názov má najmä kvôli ušiam, vďaka ktorým je možné ježka odlíšiť pomerne rýchlo v každom veku od našich bežných voľne žijúcich ježkov.

Predĺžené ušká a hlavne oveľa svetlejšie telo je lákavé pre fotografov a aj preto sú vo svete známe mnohé fotografie malých ježkov bielych so svetlými bruškami a slabo vyvinutými pichliačmi. Tie počas rastu malých ježkov rastú a postupne tvrdnú. Iný druh, ktorý môže byť taktiež veľmi lákavý na chov je africký druh ježka bielobruchého s latinským názvom Atelerix albiventris. Nemá tak výrazné ušká, jeho bruško je snehovobiele až sivé s lokálnym ružovým nádychom. Pichliače majú biele konce ňufák majú tmavo sfarbený.

Chov

Ide o nenáročné zvieratko na chov. Komplikáciou môže byť životný priestor, pretože v klietke byť neustále nemôže. Potrebuje prevetrať labky. Aktívny začína byť večer a spať sa pri ňom príliš nedá, pretože ide o nočného živočícha. Ideálny je pre skutočných nadšencov tohto druhu zvieratiek. Chov je možný v akváriách a teráriách s veľkosťou aspoň štvorcového metra s dostatočným vetraním, prístupom k vode a potrave. Hravo sa naučí používať toaletu a udržiava si tak čistotu vo svojom priestore. Nikdy mu klietku nevysteľte trieskami, hoblinami a pilinami. Už vôbec nie novinami. Ideálne sú výstelkové peletky, čistý hrubší textil, prípadne seno a to celkom najlepšie by bol vlastný trávnik. V prírode sa dožívajú od jedného do dvoch rokov. V zajatí môžu žiť aj viac ako 5 rokov.

Samotár, ale…

Hoci je ježko samotár, celkom samého ho nenechávajte. Ak už ho chováte v zajatí, je potrebné mu vynahradiť voľnosť aspoň láskou a dobrou starostlivosťou. V bežnej prírode sa stáva obeťou menších psovitých šeliem, prípadne dravých vtákov s ostrými zobákmi. Chov v pár je možný, pokiaľ ide o párik naozaj znášanlivých ježkov. Držať ich však nasilu, ak im to spolu očividne nejde, je veľkým rizikom.

Potrava

Ježko je primárne hmyzožravec. Pochutí si na bobuliach, sladkom čerstvom mäkkom ovocí, na mäsku, holých malých myšiach, slimákoch, na hmyze, dážďovkách a podobne. V predajniach existujú aj granuly určené len pre ježkov. Vzhľadom pre nízky počet chovateľov a teda aj odbyt týchto granúl je k nim aj vyššia cena. Pochutia si však aj na mačacích a psích kvalitných konzervách a granulkách.