História tohto plemena siaha až do doby pred naším letopočtom, na čo poukazujú nálezy starých hlinených sošiek. Pôvod plemena nie je jednoznačný. Je považované za starobylé čínske plemeno. Avšak jestvuje mienka, ktorá tvrdí že plemeno čaučau sa dostalo do Číny ako pes Mongolských a Tunguzských kočovných kmeňov. Jednoznačne ide o plemeno, ktoré bolo v Číne veľmi rozšírené. Zrejme bol rozšírený na území od polárneho kruhu až k juhu cez celú Čínu. Pôvodne sa využíval na lovenie a stráženie na dvore čínskeho cisára Ling ti. Bol tiež chovaný v budhistických kláštoroch, v ktorých vyšľachtili modrého psa. O niečo neskôr sa začal chovať aj v domácnostiach bohatých kupcov, kde bol využívaný na lov a ťahanie vozíkov. Bohužiaľ bol čau čau chovaný aj na mäso, považovali ho za veľkú lahôdku. Z kožušiny vyrábali rôzne odevy. Pôvodná forma daného plemena bola krátkosrstého typu. Avšak populárnejším sa stal dlhosrstý typ a pôvodný krátkosrstý takmer vymizol. Dodnes je krátkosrstý typ veľmi vzácny, o čom značí existencia nižšieho počtu jedincov.
V období dovozu týchto psov na územie Európy bol počet dlhosrstých a krátkosrstých typov takmer vyvážený a rozdiel v dĺžke srsti nebol tak viditeľný. Chovatelia sa však snažili vyšľachtiť dlhosrstý typ impozantnejšieho vzhľadu, s výraznejšími charakteristickými znakmi – výrazným golierom a hrivou, dlhšou srsťou a s ťaživým výrazom tváre tzv. „scowl“. Toto výrazné šľachtenie viedlo k nadmernému ovýsaniu kože, k robustnejšej stavbe tela Záujem o krátkosrstý typ nebol tak veľký, preto sa ho nejaké veľké zmeny v šľachtení netýkali. Kvôli výraznému prehlbovaniu rozdielov bol krátkosrstý čau čau na výstavách znevýhodňovaný a záujem o tento typ upadal. V súčasnosti však existuje malý počet chovateľov, ktorý sa snažia zachovať pôvodný krátkosrstý typ tohto plemena.
V roku 1781 sa čau čau dostal aj do Európy, kde bol umiestnený v londýnskej ZOO. Pôvodný typ plemena čau čau sa skôr podobal na eurasiera, čím sa od súčasného pomerne odlišoval. Rok 1894 bol pre toto plemeno významný tým, že bol do plemennej knihy zapísaný prvý jedinec. O rok neskôr bol vo Veľkej Británii založený prvý klub chovateľov plemena čau čau.
Originálny názov plemena: Wonk, Chow chow
Priemerná dĺžka života: 14 – 15 rokov
Hmotnosť: pes 23 – 30 kg, fena 20 – 27 kg
Výška: pes 48 – 56 cm, fena 46 – 51 cm
Zvláštnosti plemena
Charakteristickým znakom tohto plemena je modro-čierny jazyk, ktorým sa odlišuje od ostatných plemien. Čo však spôsobuje veterinárom problémy pri vyšetrovaní nízkeho krvného tlaku, šoku alebo pri preverovaní nedostatku červených krviniek. Čau čau je charakteristický aj svojim špecifickým spôsobom chôdze, ktorý má kvôli priamo stavaným zadným nohám.
Charakteristika
Čau čau je stredne veľké a silné plemeno psa, ktoré vzhľadom pripomína leva. Má hustú, odstávajúcu srsť, ktorá v okolí krku tvorí golier podobný levej hrive. Vyskytuje sa v červenej, čiernej, modrej, krémovej, škoricovej alebo bielej farbe srsti.
Svojou povahou pripomína skôr mačku ako psa, voči človeku je rezervovaný. Jedná sa veľmi tvrdohlavé a nezávislé plemeno. V podstate je to dôstojné, pokojné a veľmi inteligentné zviera. Vyznačuje sa tým, že je pes ,,jedného pána“, ktorého si z členov rodiny vyberá sám. Pre svoju rodinu je domácim maznáčikom, čo sa však nedá povedať o cudzích, voči ktorým je až nepriateľský a drží si od nich odstup. Je to plemeno, ktoré má problémy s cudzími psami a pri stretnutí môže nastať konflikt, ale pri správnom vedení sa tomu dá predísť.
Nejedná sa o plemeno, ktoré by bolo vhodné na nejaký špeciálny výcvik alebo kynologické športy. V súčasnosti sa s tohto plemena stal spoločník. Na prácu s ním je potrebná veľká miera porozumenia a trpezlivosti. Svojim výzorom pripomína skôr takého leňocha, ale opak je pravdou a potrebuje dostatok pohybu. Pri voľnom pohybe treba dávať pozor, pretože sa vyznačuje silným loveckým pudom.
0 komentárov