Prvá zmienka o tomto plemene pochádza z roku 1544, kedy strážili stáda dobytka. Do povedomia ľudí sa dostal vďaka vynikajúcej ochrane pred vlkmi, ktorých bolo priveľa. Oddávna bol používaný ako pastiersky pes, ale v roku 1780 sa stal obľúbeným miláčikom na bavorských a neapolských kráľovských dvoroch. Pastieri si toto plemeno vážili kvôli jeho tvrdosti pri ochrane, ostražitosti a zvládaní extrémnych výkyvov počasia. Avšak za komondora označovali aj iné pastierske psy, napríklad súčasného kuvasza. Rozlíšenie týchto plemien bolo dlho neefektívne.
Čistokrvný chov plemena komondor nastal až niekde v roku 1910, kedy sa začalo s jeho chovom na území Nemecka. V roku 1924 založili chovatelia plemena komondor prvý klub a v tomto roku bol prijatý aj prvý štandard daného plemena. Čomu však predchádzalo niekoľko nezhôd, keď niektorí chovatelia chceli aby „dredy“ nahradila ľahšie udržiavateľná srsť, čím by však toto plemeno prišlo o svoju špecifickosť. O tridsať rokov neskôr bolo plemeno komondor uznané FCI (Medzinárodnou kynologickou federáciou) a zaradené do skupiny pastierskych psov.
V Severnej Amerike sa toto plemeno preslávilo strážením stád pred kojotmi. Pastieri ich vychovávajú popri stádach oviec, spolu s ktorými ich aj strihajú. Používanie komondorov na stráženie v Britskej Kolumbii zabezpečilo zníženie strát stád. V priebehu rokov neprišlo k žiadnym výrazným zmenám na vzhľade komondora.
Charakteristika
Jedná sa o najväčšieho maďarského pastierskeho psa, u ktorého je cieľom šľachtenia zachovať jeho veľkosť, vlohy na stráženie a ochranu. Dokonca je v Maďarsku považovaný za národné plemeno. Komondor je pokojné plemeno, ktorého trpezlivosť má tiež svoje medze. Neútočí bezdôvodne, ale ak napadne, čo je len v ojedinelých prípadoch, tak je to pre jeho súpera veľmi zlé, pretože svojimi silnými čeľusťami dokáže prehryznúť kosti. Ak zaútočí, tak v úplnej tichosti. Aj keď sa jedná o pastierske plemeno psa, tak je aktívny skôr v noci. Svojmu pánovi je nadovšetko verný, čo sa nedá povedať o cudzích. Už ako šteňa je nedôverčivý k cudzím. Pozemok na ktorom je chovaný považuje za svoj a nikoho cudzieho tam neznesie.Komondor je bezkonkurenčný strážca, z pohodového flegmatika sa v prípade potreby mení na razantného ochrancu. Na dvore si nájde vyvýšené miesto s ktorého nerušene kontroluje svoje územie.
Toto plemeno sa nehodí každému. Mal by ho chovať len ten človek, ktorý dokáže tomuto prírodnému plemenu zabezpečiť dostatok pohybu a priestoru na stráženie. Je určený len do skúsených rúk, pretože si pre svoju nedôverčivosť vyžaduje dôslednú výchovu a správnu socializáciu. Pre svoju ostrosť, vytrvalosť a odvahu ho v Maďarsku využívali aj ako policajného psa. Komondor je odolné plemeno, ktoré netrpí zdravotnými problémami. Pre svojho majiteľa je komondor verným a oddaným priateľom, avšak nikdy sa z neho nestane čisto rodinný a spoločenský pes.
Výška v kohútiku: pes -minimálne 70cm, fena -minimálne 65 cm
Hmotnosť: pes 50 – 60 kg, fena 40 – 50 kg
Zvláštnosti plemena
Ako jedinému plemenu sa mu v priebehu vývoja mení štruktúra srsti, čím dochádza k zmenám exteriéru. Pri narodení majú šteňatá bielu, krátku a zvlnenú srsť, ktorá dospievaním postupne hustne. Okolo dovŕšenia ôsmich mesiacov začína srsť plstnatieť. Od siedmeho mesiaca je potrebné venovať pozornosť pretrhávaniu srsti a vytváraniu „dredov“. Komondor sa vyznačuje slonovinovou farbou srsti. Na jeho ,,dredy“ sa mu však vonku pozachytáva všetka špina, listy a rôzny hmyz. Toto plemeno sa odporúča kúpať v letných veterných dňoch, aby sa srsť dôkladne vysušila.
Ďalšou zvláštnosťou tohto plemena je chov tohto psa v páriku, kedy môže nastať situácia monogamie. Po celý svoj život sa bude odmietať páriť s cudzou fenou. Nezáleží mu ani na tom, či sa jedná o to isté alebo iné plemeno psa.
Zdroj fotografie: http://komondorclubofamerica.org
Zdá sa to neuveriteľné, no napriek kráse a výnimočnosti srsti tohto zvieraťa, je mimoriadne komplikované nájsť poriadne webové stránky a fotografie, ktoré by kvalitou dokázali plemeno predstaviť. Propagácia plemena je neuveriteľne zanedbaná.
0 komentárov