Prie plemená: Pekinský palácový psík, Pekingese

Plemeno sa vyznačuje levou ušľachtilosťou a opičou pôvabnosťou – toto tvrdenie pochádza z čínskej legendy, ktorá nazýva pekinského palácového psíka „krížencom leva a opice“. Považuje sa za „psieho aristokrata“, pretože korene tohto plemena siahajú až do obdobia čínskej dynastie Tang. Je to jedno z najstarších čistokrvných plemien, čoho znakom je existencia viacerých umeleckých diel a písomností. Storočia bolo toto plemeno chované len v cisárskom paláci v Pekingu. Vlastnili ho len cisárske rodiny, zatiaľ čo pre obyčajnú ľud bol „posvätný“. Za jeho krádež sa ukladal trest smrti. O ich starostlivosť sa často starali samotní šľachtici. Chov tohto plemena sa vyznačoval náročnými pravidlami stravovania. Bolo kŕmené špecialitami, ktorými boli napríklad žraločia plutva, kačacie prsia alebo pečeň zo sluky. Pre ich rôznofarebnosť boli používané ako módne doplnky.

Pekinský palácový psík

Európania chceli toto plemeno dostať do Európy už oddávna. Občas bolo toto prianie splnené, avšak žiadny pes cestu neprežil. Číňania sa postarali o to, aby sa pekinský palácový pes nedostal do cudzích rúk. Zabezpečili to tým, že pred cestou podali v krmive psom bambusové a sklenené črepiny, ktoré zaistili ich smrť. V roku 1860 sa Angličanom podarilo dostať päť predstaviteľov tohto plemena po dobití cisárskeho paláca ako vojnovú korisť na svoje územie. Tieto psi sa stali základom európskeho chovu. Jednou z týchto piatich psov bola suka „Looty“, ktorej vypchatý preparát možno vidieť aj v súčasnosti v Londýnskom prírodovedeckom múzeu.

V roku 1893 sa po prvýkrát objavilo toto plemeno na výstave vo Veľkej Británii. Pekinský palácový psík bol uznaný ako plemeno v roku 1896, zatiaľ čo štandard plemena až o dva roky neskôr. V priebehu roku 1900 sa rozšíril chov do celej Európy. Následne bol v roku 1904 založený samostatný klub Pekinských palácových psíkov. V súčasnej dobe si ho môže zaobstarať ktokoľvek, so záujmom o toto špecifické plemeno.

Charakteristika
Plemeno pekinský palácový psík sa vyznačuje svojou dlhovekosťou – čo je v priemere 12 – 13 rokov. K čomu im prispieva odolnosť voči benígnym tukovým nádorom, no môže trpieť na problémy s dýchaním, chrbticou, kĺbmi, očami a problematickými pôrodmi. K daným problémom sa dospelo extrémnym šľachtením, ktoré bolo zamerané viac menej na exteriér plemena. Jedná sa o malé spoločenské psy ktoré dosahujú hmotnosť 3 až 5,5 kg. FCI (Medzinárodná kynologická federácia) neudáva v štandarde výšku plemena, ale v niektorých publikáciách sa uvádza 15 – 23 cm. Charakteristickými črtami plemena sú pevná kostra a dobrá stavba tela. Nedá sa pomýliť s iným plemenom, vzhľadom k jeho nízkej postave, krátkym nohám, sploštenému ňufáku a dlhej srsti.

Vyžaduje si dôslednú výchovu, pretože sa jedná o sebavedomé a tvrdohlavé plemeno. Pri výchove je potrebná veľká trpezlivosť a dôslednosť. Miernym prístupom a dobrou motiváciou sa dá u každého jedinca tohto plemena dosiahnuť dobré výsledky. Na svoj malý vzrast je dosť odvážny, avšak nie agresívny. Toto plemeno je počas celej svojej existencie využívané ako spoločník. Nehodí sa na žiadnu špeciálnu prácu.
Je charakteristický svojou nedôverčivosťou. Vyberá si ľudí, ktorým prejaví svoju náklonnosť. K spokojnému životu potrebuje lásku svojho pána, čo mu odvďačuje svojou oddanosťou. Hodí sa skôr k odrastenejším deťom, pretože malé deti by ho mohli považovať za svoju hračku, čo by mu nemuselo byť príjemné. Ak je však na deti navyknutý, nemal by mať s nimi žiadny problém, tak ako aj každé iné plemeno.

Srsť a starostlivosť
Plemeno sa vyznačuje svojou dlhou, pevnou a hustou srsťou. Sú prípustné všetky farby srsti okrem pečeňovo-hnedej a bielej farby (tzv. albín). Farby sú rozložené rovnomerne. Keďže je pekinský palácový psík špecifický svojou dlhou srsťou, tak si vyžaduje aj dôslednú starostlivosť. O srsť je potrebné sa denne starať, prekartáčovať ju a prečesať. Výstavné jedince si vyžadujú dôslednú úpravu srsti, aby boli na výstave úspešný.


Zavřít reklamu
Zavřít reklamu