Káva nie je len o kofeíne. Vedeli ste, že jej základom je ovocie?

Káva. Nápoj, bez ktorého si milióny ľudí po svete nevedia predstaviť svoj život. Aj preto je po rope druhou najpredávanejšou komoditou na svete. Káva však nie je iba o kofeíne. Podľa výskumov má blahodárne účinky na ľudské zdravie.

História kávy je pestrá. Siaha do stredoveku, do Etiópie na Africkom kontinente. Práve táto krajina je považovaná za pravlasť kávovníka. V skutočnosti ide o ovocný druh, ktorý sa dá prirovnať k čerešni. Obľúbené ovocie pripomína veľkosťou plodu, ale aj farbou. V období zberu býva červený až červenofialový. Hoci je plod jedlý, využíva sa iba okrajovo, napríklad na výrobu čaju nazývaného cascara. Chutí po šípkach, malinách alebo jahodách.

Pre producentov kávy je oveľa podstatnejšia “kôstka”, ktorá sa nachádza vo vnútri plodu. Ide o dve proti sebe položené semená, teda zelené kávové zrná.

Z Afriky cez Arabský polostrov až do celého sveta

Podľa legendy stojí za objavením kávovníka pastier kôz Chaldi. Ten si všimol, že keď kozy zožerú bobule z istého kríka, sú veľmi aktívne a čulé. Zhruba v 13. až 14. storočí sa kávovník dostal z Etiópie do Jemenu. Tu sa rýchlo rozšíril a stal sa dôležitou plodinou na Arabskom polostrove.

Pestovanie kávovníka sa stalo výsadou tejto oblasti a ešte pred 150 rokmi bol vývoz zelených kávových zŕn prísne zakázaný. Podarilo sa to až Holanďanom. Tí tajne priviezli do Európy prvé semená a tak sa mohla začať expanzia do celého sveta.

Dodnes nie je celkom jasné, kedy sa káva začala pražiť, mlieť a popíjať. Prvé kaviarne začali vznikať v Oriente okolo 15. storočia. Veľký úspech zožala káva najmä v Turecku. Odtiaľ sa obchodnými cestami dostala aj do Európy. Prvá európska kaviareň vznikla roku 1720 v Benátkach. Rituál pitia kávy sa postupne začal šíriť po celom Starom kontinente.

Arabika a robusta

Kávovníku sa najlepšie darí v tropickom pásme. Pre svoj optimálny rast potrebuje dostatok vlahy aj slnka, ktoré získa práve v týchto oblastiach. V súčasnosti sa vo svete pestujú najmä dva druhy kávovníkov – arabika a robusta. Prvý z nich má zhruba 70% podiel na svetovej produkcii. Robusta asi 25%, zvyšok pripadá napríklad na kávovník liberijský a kávovník šari.

Arabika rastie vo vyšších nadmorských výškach (900 – 2800 m.n.m.). Je citlivejšia na choroby aj teploty. Káva z Arabiky má nižší obsah kofeínu, je jemná a mierne nasladlá. Spracovanie kávových zŕn je pomerne náročné a musí prejsť tzv. fermentáciou. Ide o finančne nákladný proces, čo sa prejavuje aj na výslednej cene.

Na druhú stranu robusta nie je toľko háklivá na podnebie a teploty. Káva má zvyčajne tmavšiu farbu, je výraznejšia a drsnejšia. Taktiež má vyšší obsah kofeínu. Spracovanie kávových bôbov nie je tak náročné, vďaka čomu je aj výsledná cena nižšia ako pri arabike. Aj to je dôvod, prečo sa často používa do rôznych kávových zmesí.

Príprava kávy na sto spôsobov

Káva sa dá pripraviť na množstvo rôznych spôsobov. Medzi základné typy kávových nápojov patrí:

• Čierna káva – klasika rozšírená v našich končinách. Mleté kávové zrná sa zalejú horúcou vodou. Pravá čierna káva sa podáva bez cukru, mlieka alebo iných dochucovadiel. Preto je kvalita kávy mimoriadne dôležitá.
• Bezkofeínová káva – stala sa populárnou až v tomto storočí. Pri pražení kávy sa špeciálnymi metódami odstraňuje kofeín. Chuť a aróma bezkofeínovej kávy však zostávajú nezmenené.
• Espresso – v podstate ide o koncentrovanú dávku kávy. Na jej prípravu sa používajú jemne mleté kávové zrná, cez ktoré je tlačená horúca voda. Podáva sa v malých šálkach.
• Cappuccino – obľúbený kávový nápoj pochádzajúci z Talianska. Pripravuje sa kombináciou espressa, mlieka a mliečnej peny.
• Ristretto – opäť taliansky vynález. Ristretto je v podstate slabšie espresso. Rozdiel je v dĺžke extrakcie kávy ako aj v pridaní väčšieho množstva vody.
• Lungo – opäť vychádza z espressa. Má zhruba dvojnásobné množstvo vody a je určené na dlhšie popíjanie v kaviarni.

Káva a zdravie

Podľa výskumov má káva prospešné účinky na ľudské zdravie. V roku 2017 bola spracovaná súhrnná štúdia, ktorá zhromaždila vedecké výsledky z 201 rôznych výskumov. Pitie kávy má pozitívny vplyv na nižšiu úmrtnosť v súvislosti so srdcovo cievnymi chorobami, rakovinou (predovšetkým rakoviny pečene, prostaty alebo kože). Taktiež bol u ľudí, ktorí pravidelne pijú kávu, preukázané nižšie riziko ochorenia diabetu typu 2, dnou, žlčníkových či obličkových kameňov. Pitie kávy by malo tiež znížiť riziko výskytu Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.

Odoprieť kávu by si však mali tehotné ženy. V prípade tehotenstva sa príjem kávy negatívne prejavuje napríklad predčasnými pôrodmi či nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Pre bežného človeka je odporúčané množstvo kávy zhruba 3-4 šálky denne. Samozrejme záleží od toho, o aký typ kávy ide. Espresso obsahuje zhruba 63 mg kofeínu, zatiaľ čo klasická čierna káva asi štvrtinu spomínaného množstva. Denne sme schopní zvládnuť približne 300 mg kofeínu.