Jedna z najcharakteristickejších sliepok medzi exotickými plemenami. Paduánka patrí medzi tie plemená sliepok, pri ktorých človek najskôr obdivuje vzhľad a až potom zisťuje, že za ním je aj niekoľko storočí chovateľskej histórie. Veľký guľatý chochol, hustý „fúz“ okolo zobáka a množstvo farebných variantov z nej urobili jednu z najznámejších okrasných sliepok Európy. Nie je to však iba živá dekorácia záhrady. Paduánka je ľahšie plemeno, ktoré dokáže znášať približne 120 vajec ročne a pri správnych podmienkach môže byť zaujímavou súčasťou aj bežného hobby chovu. Primárne sa chová kvôli vzhľadu, pierkam a povahe. Až sekundárne sú prínosom vajíčka.
Pôvod paduánky nie je taký jednoduchý, ako naznačuje jej meno
Názov paduánka prirodzene zvádza k jednoduchej odpovedi: pochádza z talianskej Padovy. S mestom Padova a regiónom Veneto je plemeno skutočne historicky veľmi úzko spojené a v Taliansku sa Padovana považuje za tradičné talianske plemeno. Jeho presný genetický a chovateľský pôvod je však komplikovanejší.
Taliansky štandard FIAV opisuje paduánku ako veľmi staré plemeno vyšľachtené z chocholatých európskych vidieckych sliepok. Bežne sa uvádza ako pôvod Európa, pričom sa niekedy spomína aj Anglicko. Historické a vedecké práce zároveň opisujú paduánku ako staré plemeno regiónu Veneto a poukazujú na to, že otázka jeho najstarších predkov nie je úplne uzavretá. Chocholaté sliepky tohto typu boli známe už pred stáročiami. Taliansky prírodovedec Ulisse Aldrovandi ich zachytil vo svojom diele okolo roku 1600. V nemecky hovoriacich krajinách sa hlavné farebné rázy paduánok chovali minimálne od 18. storočia a od 19. storočia sa ich vzhľad začal presnejšie štandardizovať. Paduánka teda rozhodne nie je moderné „dizajnové“ plemeno vytvorené iba pre dnešné výstavy. Behali po dvore a boli inšpiráciou maliarov aj v 18. storočí.
Najväčším poznávacím znamením je chochol, ktorý zakrýva zvyšok hlavy
Typická paduánka je ľahko stavaná, elegantná sliepka menšieho až stredného telesného rámca. Kohút veľkej formy váži približne 2 až 2,5 kilogramu, sliepka približne 1,5 až 2 kilogramy. Telo nie je také mohutné ako pri ťažkých mäsových plemenách a celkový dojem má byť skôr ľahký a elegantný. Celkový objem tvorí práve perie, takže ak paduánka končí na pekáči, pri odperení prekvapí jej ľahkosť a drobné telo. V každom prípade to perie – najdôležitejší prvok celého plemena sa nachádza na hlave.
Paduánka má veľký, plný chochol vyrastajúci zo zvláštne formovanej hornej časti lebky. U sliepky býva chochol kompaktnejší a guľatejší, zatiaľ čo kohút má dlhšie a špicatejšie perá. Pod zobákom a po bokoch tváre je výrazný trojdielny fúz. Laloky a ušnice sú preto často takmer úplne ukryté v perí. Niekedy nevidieť ani oči a pri niektorých jedincoch môže byť v chocole pri mnohých uhloch ukrytý dokonca zobák. Klasický hrebeň, bez ktorého si sliepočky a kohútov nevieme niekedy predstaviť, chýba alebo je len veľmi slabo naznačený.
Chochol a vzhľad
Chochol nemá sliepke zakrývať oči a obmedzovať zorné pole. Súčasné európske chovateľské štandardy venujú voľnému výhľadu veľkú pozornosť. Nemecký BDRG dokonca pri hodnotení paduánok výslovne uvádza obmedzenú viditeľnosť ako závažný problém. Taliansky štandard povoľuje úpravu chochola tak, aby zviera dobre videlo. Zviera, ktoré neznesie kontakt a ťažko sa chytá, bude problematické ostrihať. Chce to veľkú opatrnosť pri pohybe nožníc pri očiach.
Paduánky existujú ako veľká forma aj zdrobnená paduánka. Nemecký štandard uvádza pri zdrobnených približne 900 gramov pre kohúta a 800 gramov pre sliepku. Zaujímavosťou je, že pri nemeckých zdrobnených paduánkach sú jednotlivé farebné rázy uznané aj vo frizovanej či strapatopernej forme, pri ktorej sa perie stáča smerom od tela. Preto ten efekt. Farebná paleta je mimoriadne bohatá. Nemecký BDRG pri veľkých paduánkach uvádza napríklad tieto uznané rázy:
- strieborno-čierno lemovaná
- zlato-čierno lemovaná
- chamois-bielo lemovaná
- čierna
- biela
- modro lemovaná
- krahujcová/pruhovaná
- perlovosivá
- tollbunt – viacfarebná, výrazne škvrnitá forma
Presné názvy a počet uznaných farebných rázov sa môžu medzi národnými štandardmi líšiť. Práve lemované paduánky však patria k vizuálne najpôsobivejším – pri zlatej či striebornej forme má každé pero kontrastné tmavé lemovanie, takže celé zviera vyzerá takmer ako ručne kreslené. (bdrg.de)
Paduánka v chove: približne 120 vajec, ale chochol si žiada starostlivosť
Od paduánky nemožno očakávať produkciu modernej nosivej hybridnej sliepky. Údaje sa pohybujú približne okolo 120 vajec za rok, pričom vajcia veľkej paduánky majú bielu škrupinu. Český štandard uvádza minimálnu hmotnosť násadového vajca 48 gramov. Pri zdrobnených paduánkach sa tradične počíta približne so stovkou menších vajec ročne. Pre človeka, ktorý si vyberá sliepky podľa maximálnej znášky, preto paduánka nebude dobrou voľbou. Plemeno je naozaj pre chovateľa, ktorý si zakladá na vzhľade a je schopný nahliadať na sliepky, postarať sa o ne a všímať si prípadne zvýšené nároky.
Paduánky bývajú opisované ako pomerne pokojné a dôverčivé sliepky, ktoré sa dokážu dobre skrotiť. Môžu byť skvelým maznákom. Jednotlivé zvieratá sa však môžu povahou líšiť. Veľký chochol zároveň mení spôsob, akým sliepka vníma okolie. Zviera s horším výhľadom môže reagovať prudšie na človeka alebo inú sliepku, ktorá sa znenazdajky objaví v jeho zornom poli. Prípadná hrozba ako mačka, pes, človek kráčajúci jej smerom a podobne, je videná neskoro.
Voda v chochole
Voda je pre paduánky zvláštnosťou, aká sa s inými druhmi až tak nespája. Nie preto, že by bola mimoriadne citlivá na zimu, ale preto, že veľký chochol a fúz dokážu zadržiavať vlhkosť. Chovatelia preto odporúčajú suchý, bezprievanový kurník a vhodné napájačky, do ktorých sliepka nemusí ponárať celý fúz a spodnú časť chochola. Premočený a zašpinený chochol nie je iba estetický problém. Chochol treba pravidelne kontrolovať aj kvôli vonkajším parazitom. Husté perie vytvára miesto, kde sa problém nemusí na prvý pohľad ukázať. Užitočné je preto kvalitné pieskové alebo prachové kúpalisko a občasná kontrola kože pod chocholom a fúzom.
Bola by tu istá nevýhoda
Ďalšou praktickou nevýhodou je ochrana pred dravcami. Sliepka síce môže mať smerom dopredu pomerne dobrý výhľad, obrovský chochol jej však môže komplikovať včasné spozorovanie útoku zhora. Rakúski chovatelia paduánok preto upozorňujú, že pri problémoch s jastrabmi či inými dravcami môže byť rozumným riešením prekrytý alebo zasieťovaný výbeh. Zabezpečený kurín a výbeh, plus ešte jedna vec. Nechovať ich s inými druhmi sliepok, ktoré sú agresívnej povahy a jedince so sklonom ku kanibalizmu. Drobnejšie a pokojné paduánky môžu byť prvou ľahkou obeťou. Totiž ostatné sliepky môžu paduánke zo zvedavosti alebo pri vytváraní hierarchie ďobať do chochola. Osobitne citlivé môžu byť mladé zvieratá. Veľmi agresívne plemená preto nemusia byť pre paduánky ideálnymi susedmi. Paduánka, ktorá prichádza do zabehnutej hierarchie môže trpieť.
V našom prípade bola chovaná so zakrpatenou formou wyandotky a New Hampshirky, povahovo si sadli, nemali žiadne ťažkosti a spoločne znášali malé svetlé vajíčka v približne rovnakom objeme.
Zaujímavosti o paduánkach a kde hľadať skutočných chovateľov
Paduánka je dobrým príkladom toho, ako sa moderné šľachtenie okrasnej hydiny postupne vracia od extrémov k funkčnosti. Obrovský chochol bol kedysi mimoriadne žiadanou výstavnou vlastnosťou. Ak však sliepka pre vlastné perie takmer nevidí, krásny znak prestáva byť výhodou. Dnešné štandardy preto požadujú nielen veľký a pravidelný chochol, ale aj normálne zorné pole zvieraťa. Zaujímavé je aj určovanie pohlavia mladých paduánok. Skúsení chovatelia sledujú tvar chochola a neskôr prvé špicaté ozdobné perá mladých kohútov. Rakúska chovateľka paduánok uvádza, že výraznejšie kohútie ozdobné perá možno často rozpoznávať približne vo veku 8 až 10 týždňov. Nie je to však jednoducho autosexingové plemeno, pri ktorom by sa dalo pohlavie každého kuriatka spoľahlivo určiť hneď po vyliahnutí.
Ak chce niekto paduánky skutočne chovať a nie iba kúpiť „nejakú sliepku s chocholom“, oplatí sa hľadať zvieratá cez organizovaných chovateľov. Práve pri okrasných plemenách môže byť rozdiel medzi náhodným krížencom a kvalitnou paduánkou veľmi výrazný. Chovateľ by mal vedieť povedať farebný ráz, pôvod zvierat a to, podľa akého štandardu ich chová. V Česku funguje Klub chovatelů chocholatých plemen, ktorý zahŕňa paduánky, holandské chocholaté sliepky, hodvábničky a sultánky. Na stránke má aj samostatný podrobný štandard paduánky a kontakty na členov. To je podľa mňa pre slovenského záujemcu jeden z najužitočnejších blízkych zdrojov. Veľmi dobrý je aj rakúsky web Paduaner Österreich. Nejde o všeobecný článok poskladaný z internetu, ale o stránku aktívnych chovateľov paduánok, ktorí sa venujú viacerým farebným rázom, výstavám a spolupracujú s nemeckými špecializovanými klubmi. Na fotografiách možno navyše veľmi dobre porovnávať jednotlivé farby a vývoj zvierat.
Zdroje a užitočné stránky
Chcete si poriadne naštudovať výborné zdroje venované tomuto plemenu?
- Česko – Klub chovatelů chocholatých plemen, priamo štandard paduánky:
https://kchchp-cr.webnode.cz/chocholata-plemena/ - Česko – iFauna, veľmi podrobný článok o paduánkach, vzhľade, úžitkovosti a chove:
https://www.ifauna.cz/drubez/clanky/r/detail/6262/7014-paduanky/ - Rakúsko – Paduaner Österreich, špecializovaný chovateľský web:
https://www.paduaner.at/paduaner-allgemein/ - Rakúsko – paduaner.at, hlavná stránka s chovom, fotografiami a farebnými rázmi:
https://www.paduaner.at/ - Nemecko – BDRG, Bund Deutscher Rassegeflügelzüchter, oficiálny zoznam plemien a uznaných farebných rázov:
https://www.bdrg.de/media/docs/Satzung_11_KA_Rassen-_und_Farbenschlaege-Verzeichnis_2024.pdf - Nemecko – Sonderverein der Züchter der Seidenhühner und Zwerg-Haubenhühner, veľmi dobrý zdroj najmä k zdrobneným paduánkam:
https://www.sv-silkiespolands.de/betreute-rassen/zwerg-paduaner/ - Nemecko – špecializovaný klub chocholatých a vzácnych plemien:
https://www.sv-derhaubenhuehnerundseltenerhuehnerrassen.de/ - Taliansko – FIAV, taliansky plemenný štandard Padovana:
https://www.fiavinfo.eu/wp-content/uploads/2014/08/padovana.html - Slovensko – Slepicar.sk, skôr populárny doplnkový zdroj než oficiálny štandard:
https://www.slepicar.sk/blog/2490-paduanka-pocuchana-sliepka-s-fuzom.html
