Choroby, škodcovia a problémy pri pestovaní jahôd a ich riešenie

Samozbery jahôd sa už otvorili verejnosti. Aj domáca úroda jahôd sa začína prejavovať v našom jedálničku a v ponuke bežnej kuchyne. Jahody nám mimo mrazy decimujú aj rôzne problémy, ktoré je možné v rámci opatrení a postrekov riešiť. Nie na všetko dokážeme prísť včas a tak nám úrodu poškodzujú aj neplánované problémy. Ktoré to sú? Komu sa môžeme „poďakovať“ za zníženú úrodu, alebo nekvalitné plody, alebo vďaka čomu nezískame z úrody to, čo bolo očakávané?

Problémy pri pestovaní jahôd a znížená úroda

Pestovanie jahôd môže byť vystavené rôznym problémom a škodcom, ktoré môžu ovplyvniť úrodu. Medzi najčastejšie patrí:

Ochorenia jahodníkov a jahôd

Medzi najčastejšie plesňové ochorenia jahôd patria sivé plesne, hrdza a múčnatka. Tieto ochorenia sa prejavujú ako škvrny, plesne alebo biely povlak na listoch a plodoch a môžu vážne poškodiť rastliny a úrodu.

• Biela škvrnitosť – Mycosphaerella fragariae sa prejavuje škvrnami na listoch s výraznou bordovou, alebo červenou kresbou a bielym stredom.
• Fialová škvrnitosť – Diplocarpon earliana nemá tak svetlý stred, a je ojedinelejšie. Obe choroby sa môžu na napadnutých listoch po prezimovaní šíriť opäť na budúcoročné rastliny. Znehodnocujú listy a oslabujú rastlinu.
• Pleseň sivá – Botrytída je jedna z najčastejších chorôb, ktoré sa objavujú na plodoch. Kým niektoré záhrady s ňou nemajú žiadne skúsenosti a teda aj problémy, inde sa objavuje opakovane. Ide o hubové ochorenie zasahujúce už zelené jahody aj zrelé plody. Sivý povlak pôsobí prašne a zanecháva prach aj na prstov. Plod je nejedlý aj po orezaní. Orezávanie nepripadá do úvahy. Ochorenie sa prejavuje vo veľmi daždivých týždňoch a na miestach bez prístupu slnka. Niektoré odrody sú proti nej rezistentné. Často môže byť zdrojom nákazy nepreležaný či nevhodný kompost s plesnivými časťami. Proti plesni sivej má účinok napríklad prípravok Scala, alebo Prolectus.
• Múčnatka – Podosphaera aphanis nie je ničím vítaným v bežnej záhrade ani na inom ovocí a stromoch. Ochorenie spôspobuje patogén Podosphaera aphanis. Prejavuje sa bielym jemným povlakom na plodoch, listoch, stonkách aj kvetoch. Pôsobí dojmom, akoby rastlinu ani neoslabovala, no opak je pravdou. Plody majú pachuť, prípadne horkú príchuť. Neodporúča sa ich konzumácia, hoci rôzne napadnuté plody nemusia hneď dávať najavo, že sú infikované.

Malí škodcovia jahôd

Jahody môžu byť napadnuté rôznymi hmyzími škodcami, ako sú napríklad vošky, roztoče,  slimáky alebo larvy múch. Títo škodcovia môžu poškodiť listy, kvety alebo plody a zničiť úrodu.

• Cicavé roztočníky sú drobní škodcovia prežívajúci v záhyboch listov. Voľným okom takmer neviditeľné. Listy sa nevyvíjajú a zostávajú chradnuté. To značne oslabuje aj vývoj plodov, ktoré sú tmavé, tvrdé a bez tekutín. Vyrastajú totiž zo slabých poškodených kvetov, ktoré silne napadnuté rastlinky nedokážu vytvoriť ako plnohodnotné.
• Kvetovka jahodová je na prvý pohľad milý čierny chrobáčik s dlhým sosákom. Vajíčka kladie do kvetných pukov, z ktorých sa na budúci rok liahnu drobné larvy poškodzujúce rastlinu. Ich vývoj pritom prebieha po odpadnutí kvetu, na zemi. Napáda kvety a tým znižuje úrodu budúcich plodov. Veľké škody môže napáchať vo veľkých jahodových záhonoch. Ľahko si takto napadnuté jahodníky môžeme pomýliť s prejavmi mrazov, ktoré tiež poškodzujú kvet.
• Rôzne chrobáčiky a ojedinelosti: za bežných škodcov sa nepovažujú bzdochy. Napriek tomu si radi pochutia aj na jahodách, ak sú premnožené a jahody napríklad poškodené inými škodcami.Škodcom je aj voška a mravce.

Väčší škodcovia

V záhradách sa nám objavujú aj oveľa väčší škodcovia, ktorých dokážeme vidieť voľným okom a relatívne je možné voči nim zakročiť aj zberom ručne. Využiť môžeme pasce, alebo fyzické opatrenia voči nim. Za škodcu možno považovať aj ovce, kozy, či prechodové trasy susedov, ako v niektorých záhradách bez oplotenia. Jahody nám môžu poškodzovať krtkovia a hraboše, ohrýzať aj rôzne hlodavce, či dokonca hrabavá hydina a niektoré vtáky, ktoré si všimnú výrazné plody na exponovaných miestach. Oveľa väčší problém v našich záhradách spôsobujú slimáky.

Slimáky napádajú zrelé plody jahôd v rôznom období. Prilákať ich môže aj kompost, na ktorom dokážu nájsť hostinu a potom je to len na skok k výborným čerstvým jahodám. Vyžraté zrelé jahody potom poskytujú prienik k mäkkej dužine aj mravcom a ďalším chrobákom. Viac agresívne sú slimáky slizniaky, ale narušeným plodom nepohrdnú ani ulitové slimáky, ktoré nepatria medzi tradičných škodcov jahôd. Škody môžu byť vizuálne, až fatálne.

Prípravky proti slimákom

Proti slimákom sú účinné domáce recepty (u nás má úspech ten s pivom a miskou), ale najvyššie účinky možno očakávať až od chemických prípravkov určených na domáce použitie. Takými sú napríklad prípravky:

• Ferrimax
• Metarex

Prípravky sú uvádzané ako prostriedky proti slimákom, ale aj slizniakom. Rozlišuje slimáky s ulitou a slizniaky – ako špecifickú kategóriu slimákov s mimoriadnou ničivou silou voči listovej zelenine a ovociu. Pri takomto označení má používateľ istotu, že sa myslí na obe kategórie príbuzných druhov. Prípravky v podobe granúl sa používajú jednoducho. Pri silnom zamorení záhrad je možné použiť rozmetač (rozmetadlo). Každý z prípravkov má príbalovú informáciu s podrobnosťami.

Nedostatok živín a nevhodné prostredie

Za dôležité vplyvy, ktoré ovplyvňujú úrodu a vitalitu rastliny, možno považovať aj podmienky a výživu rastlín samotných. Veľakrát je pestovanie jahôd v nádobách napríklad na balkónoch pod drobnohľadom. Sledujeme ich, tešíme sa z každého plodu, ktorý ženieme očami do zrelosti a jeme ešte ako ružové. Zabúda sa však na hnojenie, respektíve správne hnojenie a neprehnojovanie. Rovnako ako správnu zálievku, ktorá je iná ako pri jahodách na poli a v záhrade.

Nedostatok alebo nerovnováha živín v pôde môže spôsobiť slabý rast rastlín a nízku úrodu. Najčastejšie nedostatky u jahôd sú nedostatok dusíka, draslíka, fosforu alebo vápnika. Iným činiteľom, ktorý pôsobí na život jahodníkov, sú extrémne teploty, silný vietor, dlhé obdobie sucha alebo prílišná vlhkosť. Aj tieto prvky môžu negatívne ovplyvniť rast a úrodu jahôd. Pre zhodnotenie týchto problémov je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny, dodržiavať vhodné postupy zavlažovania a hnojenia, ako aj používať preventívne opatrenia, ako sú napríklad mulčovanie, odstraňovanie chorých rastlín a používanie biologických alebo osvedčených chemických prostriedkov na ochranu pred škodcami a ochoreniami.

Určitý preventívny účinok voči niektorým problémom, je možné dosiahnuť aj hnojivom, ktoré je určené priamo jahodám. Takým je napríklad Floralon, ktorý je vyvinutý práve priamo na použitie v jahodách u drobnopestovateľov.