Je zvláštne že človek nenarazí na hada oveľa častejšie. Nájsť ho na svojom pozemku, v pivnici, v záhrade, na detskom ihrisku sa dá pomerne ľahko. Vzhľadom na ich plachosť a opakované presúvanie pri prieskume a love sa s nimi ale človek akosi nestretáva každý deň. Pravdou je, že had nie je votrelec na našom pozemku. To my sme si do prírody dovolili zasiahnuť a hovoriť, že je našou parcelou, kúskom zeme a had je odrazu nežiaducou súčasťou prírody.
Keďže však máme radi svoj komfort, môžeme mať deti, alebo domáce zvieratá, pre ktoré by mohol had predstavovať určité riziká, je dobré spomenúť možnosti, aké máme skôr, než vezmeme motyku a spravíme niečo, čo by sme mohli ľutovať. Nie len pre svedomie, alebo pokutu, ak to ešte zavesíme niekde na sociálne siete a chválime sa úlovkom a „novou kožou na topánky“.
Našli ste vretenicu? Ideálne je, ak sa rozhodnete zachovať tento ohrozený a zákonom chránený druh. V opačnom prípade ešte riskujete pokutu. Napríklad aj tým, že niekto nájde u vás práve mŕtvu vretenicu. Zahryznutá mačkou naozaj vyzerá inak, ako rozmlátená motykou. Existuje hneď niekoľko možností a nie je nutné ani pretelefonovať majland (pre mnohých dôležité kritérium) a ani platiť (ešte dôležitejšie kritérium).
Hovorí sa, že had sa môže premnožiť. Pravda je taká, že had sa nedokáže v našich prírodných podmienkach premnožiť, ak samotná samica nedokáže háďatá uživiť. Môže za to jedine nerovnováha prírody a za tú takmer vždy môže len človek. Premnožiť myši a hraboše, najlepšia potrava pre hadov, sa môžu najmä činnosťou človeka. Tam kde je ich viac ako je nutné a má vhodný priestor na úkryt, tam sa had udomácni. Je to jednoduché.
Ak naozaj musíte a odmietate volať pomoc, zrejme sa pustíte ju chytať. Odpoveďou je ideálne nechytať. Vretenica je plachá. Útočná je vtedy, ak ju sami vyzývate na boj, alebo sa cíti ohrozená. V jej jazyku je výzvou na súboj, ak používate prirýchle pohyby proti nej. Vníma vás ako toho, čo chce bojovať, bude bojovať a preto aj ona bude tasiť zbraň. Nebezpečné je bežať rádius okolo nej. Pokiaľ krk a hlavu dvíha nad svoje telo, získava polohu pri ktorej vie svoju hlavu lepšie vymrštiť, pretože svaly sa oprú o zvyšok tela. Neodporúča sa vtedy vyprovokovanému hadovi robiť pred zrakom nič unáhlene, ale len pomaly ustúpiť.
Niektorí máme skúsenosti, veď ak rodičia chcú čo najmenej rizík, alebo ak ste chovateľmi zajacov, psov, a iných zvierat… hadov sa bojí aj dobytok. Krava napríklad nikdy hada neprekročí a niekedy môže zostávať nehybná. V takých prípadoch si musíte vedieť poradiť sami. Ak chcete chytať hada, lebo musíte, dobré je mať palicu s malým V na konci a prikladať, nie pripučiť, blízko hlavy. Nie veľmi na okraji, aby sa cúvnutím nevyslobodil. Len pre veľmi odvážnych ľudí, ktorým nechýba aj zdravý rozum, je následne možné chytiť ju zatýmto „V“ za hlavou s hrubými rukavicami a vrhnúť ju do uzatvárateľného vedra, či vreca dole hlavou.
Ideálne pre menej skúsených je prikryť kýblom, pomaly privrieť vekom, opäť s opatrnosťou a následne pretočiť. Pri vypúšťaní opäť pozor. vtedy je fajn mať vysoké topánky, čižmy a mať po ruke spomínanú palicu s V na konci.
Ak hľadáte zodpovednú osobu, alebo organizáciu, ktorá má na svedomí výskyt hadov, azda ani nemusíme na túto otázku odpovedať. Analýzou témy sme však zistili, že ľudia naozaj na internete hľadajú zodpovednú osobu za to, že majú na pozemku hada a najmä chcú vedieť, komu sa sťažovať. Vinníkom je ten, kto môže za kvitnúcu záhradu, úrodu na stromoch, zrod človeka, aj za zuby v tigrej papuli. Veríme, že úvod článku o tom, že to človek sa mieša do prírody a nie príroda do človeka, celkom postačí.
0 komentárov