Plemená psov: Bernský salašnícky pes

Zo všetkých jestvujúcich plemien švajčiarskych salašníckych psov je bernský salašnícky pes najobľúbenejším. Jeho popularita stále stúpa a to nielen v Európe ale aj v Amerike. Je obľúbeným rodinným miláčikom.

História
Patrí medzi ostatné salašnícke plemená, ktoré majú pôvod vo Švajčiarsku. Ich pôvodným predkom bol bernský domáci pes o ktorom však nie sú známe žiadne informácie. Chovali sa v predhorí Álp v okolí Bernu. Pôvodne bol bernský salašnícky pes využívaný ako ťažný pes. Používali ho remeselníci, hospodári, tkáči, mäsiari a mliekari, ktorým ťahal na vozíkoch náklad na trhy, pretože si nemohli dovoliť chovať kone. Ale taktiež slúžil na stráženie dobytka a obydlí.

Počas švajčiarskej industrializácie, ktorá prebehla v druhej polovici 19. storočia prišlo k zníženiu počtu mnohých pracovných psov. Hrozilo pokríženie s inými plemenami alebo dokonca zánik. Vďaka niekoľkým kynológom sa však plemeno bernský salašnícky pes podarilo zachrániť. Prispel k tomu aj burgdorfský hostinský Franz Schertenleib, ktorý pomáhal vyhľadávať jedince vhodné na chov. Jedného z nich objavil v dedine Dürrbach na dvore hostinca v roku 1892. V tejto dedine bol pravdepodobne najväčší výskyt tohto plemena. Na základe toho sa pôvodne volal ,,dürrbächler.

Cielený chov tohto plemena začal až na prelome 20. storočia. ,,Dürrbächler“ bol v roku 1902 predvedený v tzv. pokusnej triede Švajčiarskej prehliadky psov. Avšak do Švajčiarskej plemennej knihy psov sa toto plemeno dostalo na základe udelenia významných ocenení štyrom predstaviteľom tohto plemena od rozhodcu Fritéza Probsta na Medzinárodnej výstave psov v Berne. Úspechom na tejto výstave získali svetové kynologické uznanie.

V roku 1907 bol založený Švajčiarsky klub dürrbachských psov a založený štandard tohto plemena. Na formovaní tohto plemena mal veľkú účasť profesor Albert Heim. Aj keď nikdy toto plemeno nechoval, približne 13 rokov ho posudzoval na výstavách. Považoval toto plemeno za najkrásnejšie, ktoré kedy videl. Na základe jeho podnetu bol v roku 1913 zmenený názov plemena na bernského salašníckeho psa, následkom čoho sa premenoval aj klub – Klub bernských salašníckych psov. V súčasnosti je plemeno bernský salašnícky pes populárnym nielen vo Švajčiarsku, ale po celom svete.

Názov v krajine pôvodu:Berner Sennenhung
Krajina pôvodu: Švajčiarsko
Doba vzniku:20. storočie
Pôvodné využitie: pastiersky, strážny a ťažný pes na hospodárskych dvoroch v kantóne Bern
Dnešné využitie: pracovný pes a spoločník
Priemerná dĺžka života: 10 – 12 rokov
Kohútiková výška: Pes 64 – 70 cm, Suka 58 – 66 cm
Vzhľad a starostlivosť

Bernský salašnícky pes je stredne veľké, trojfarebné a dlhosrsté plemeno. Má mäkkú a vlnitú srsť, ktorá si vyžaduje dôkladné vyčesávanie. Základnou farbou srsti je uhľovočierna so sýtym hnedočerveným pálením, bielymi znakmi na hlave, hrudi a žiaduca je aj na labkách a špičke chvosta.

Povaha
Bernský salašnícky pes je na jednej strane veľmi priateľské, sebaisté, mimoriadne prítulné plemeno, ktoré však ma určitý temperament. No na druhej strane je tiež nebojácny a ostražitý. K známym osobám je veľmi prítulný a mierumilovný, zatiaľ čo k cudzím je najskôr ostražitý a udržiava si určitý odstup. Taktiež je plemeno bernský salašnícky pes veľmi vhodným spoločníkom detí, ku ktorým je aj napriek svojej veľkosti vľúdny a kamarátsky. Pri správnom vedení sa nikdy neprejavuje agresívne. Je veľmi dobrým spoločníkom k iným psom, alebo ďalším domácim zvieratám. Neprejavujú sa uňho žiadne sklony k loveniu.

Výchova a výcvik
Ako každé plemeno aj bernský salašnícky pes potrebuje základný výcvik poslušnosti. Jedná sa dobre ovládateľné psy, ktorých výchova nebýva nejako náročná. Treba k nim pristupovať citlivo, priateľsky a dôsledne. Je to mnohostranné pracovné plemeno, ktorého jedinci majú poskladané viaceré skúšky či už z klasického kynologického alebo záchranárskeho výcviku.

Pripravila Jarka