Plasty sú súčasťou takmer každého vonkajšieho priestoru. Nájdeme ich na terasách a v záhradách, v dielňach, garážach aj na fasádach domov. Sú z nich kvetináče, nádoby na vodu, rúčky náradia, madlá, kryty svietidiel, vypínače, zvončeky na bránke, obklady, podhľady, ale aj šasi kosačiek, kultivátorov či inej záhradnej techniky. V lete pôsobia pevne a pružne, no v zime sa správanie mnohých plastov výrazne mení. Pri zazimovaní dvora a záhrady ich niekedy nedokážeme presunúť, alebo nie je kam. Lenže stačí slabý náraz, nepatrný tlak alebo pád z malej výšky a materiál, ktorý by v teple vydržal, sa náhle rozlomí.
Čo sa s plastom deje pri nízkych teplotách
Vysvetlenie je fyzikálne a materiálové, nie náhodné. Väčšina plastov je pružná vtedy, keď sa molekulové reťazce v materiáli dokážu mierne pohybovať. Pri poklese teploty sa tento pohyb obmedzuje a plast postupne stráca schopnosť deformovať sa bez poškodenia. Odborne sa hovorí o prechode materiálu do „sklovitého“ stavu, v ktorom sa správa tvrdšie a krehkejšie.
Pre bežného používateľa to znamená jediné: plast, ktorý sa v lete ohne, sa v zime zlomí. Nejde o chybu výrobku, ale o vlastnosť konkrétneho typu plastu. Najviac tým trpia lacnejšie plasty, staršie materiály vystavené UV žiareniu a výrobky bez prísad zvyšujúcich odolnosť voči chladu.
Kde v praxi vznikajú škody najčastejšie
Veľmi častým problémom sú kvetináče. Manipulácia s nimi v mraze, najmä keď sú prázdne alebo mierne primrznuté k podkladu, často končí prasknutím. Podobne sú na tom plastové nádoby na vodu, sudy a kanistre, ktoré v zime strácajú pružnosť a môžu prasknúť aj pri miernom náraze. Kvetináče zavesené na troch ramenách preventívne majte zvesené, alebo pri zvesovaní tých zabudnutých buďte opatrní.
V dielňach a záhradách sú rizikové rúčky náradia, kryty kosačiek, plastové časti kultivátorov a pojazdných strojov. Pri presúvaní alebo náhodnom náraze v mínusových teplotách môže dôjsť k poškodeniu, ktoré by v teple vôbec nenastalo.
Zabúda sa aj na pevne osadené plastové prvky. Vonkajšie svietidlá, elektroinštalačné krabice, vypínače, zvončeky, plastové obklady či podhľady sú v zime krehkejšie. Neopatrné zatlačenie, montáž alebo oprava počas mrazov môže spôsobiť praskliny alebo odlomenie dielov.
Osobitnou kapitolou sú zabudnuté detské hračky. Plastové vozítka, formičky do piesku, náradie pre deti či misky pre zvieratá ponechané vonku v zime sa môžu poškodiť už pri prvom dotyku alebo presúvaní.
Prečo je problém výraznejší pri starších a lacnejších plastoch
Plasty časom starnú. UV žiarenie, zmeny teplôt a vlhkosť spôsobujú degradáciu materiálu. Takýto plast má už v lete nižšiu pružnosť a v zime sa jeho krehkosť výrazne zvyšuje. Lacné výrobky často neobsahujú stabilizátory, ktoré by zlepšovali správanie materiálu pri nízkych teplotách.
Preto sa môže stať, že nový plastový diel znesie zimu bez problémov, zatiaľ čo starší kus sa rozpadne pri prvom kontakte.
Ako sa správaniu plastov v zime prispôsobiť
Základným pravidlom je minimalizovať manipuláciu s plastmi v mraze. Ak je to možné, plastové predmety určené na presúvanie alebo používanie je lepšie skladovať v priestore, kde teplota neklesá pod nulu. Týka sa to kvetináčov, nádob, náradia aj menších strojov.
Pri nevyhnutnej manipulácii je dôležité postupovať pomaly, bez prudkých pohybov a nárazov. Ak sa dá, je vhodné nechať plastový predmet aspoň čiastočne temperovať, napríklad v garáži alebo dielni, predtým než sa s ním začne pracovať.
Pri montážach, opravách a výmenách plastových dielov na dome či v exteriéri je rozumné počkať na teplejšie obdobie. Zimné práce na plastových obkladoch, krytoch alebo elektroinštalačných prvkoch zvyšujú riziko poškodenia.
Krehkosť plastov v zime nie je výrobná chyba, ale prirodzená vlastnosť materiálu. Vonkajšie priestory sú plné plastových prvkov, ktoré v mraze menia svoje správanie. To, čo je v lete pružné a odolné, sa v zime môže rozlomiť pri minimálnom zaťažení. Prispôsobiť sa tomuto faktu znamená ušetriť peniaze, čas aj zbytočné opravy – a často stačí len vedieť, kedy s plastom nemanipulovať.
