Riedidlo je chemická látka alebo zmes látok, ktorej hlavnou úlohou je znížiť viskozitu farby alebo náterovej hmoty bez narušenia jej základných vlastností. Hoci sa v bežnej reči často zamieňa s pojmom „rozpúšťadlo“, v náterovej chémii má riedidlo presne definovanú funkciu a použitie. Správne zvolené riedidlo rozhoduje o tom, či bude náter dobre roztierateľný, správne schnúť a po vytvrdnutí plniť svoju ochrannú aj estetickú úlohu.
S pojmom riedidlo sa dnešná mladá generácia stretáva v rámci uťahovania si z niekoho, že „čuchá riedidlo“, ale reálna skúsenosť, alebo zdroj inšpirácie im už chýba. Prekvapenie sa koná vtedy, ak sa má neskúsený kutil pustiť do náteru starej brány a netuší, na čo slúži riedidlo. Stretávame sa s tým opakovane, že nejaký ten úvod do sveta je pre niektorých z nás niekedy potrebný. Každý sa v jednom momente v živote skrátka po prvýkrát pustíme do maľovania a náterov. Takže na čo presne sa používa riedilo a ako?
Chemický princíp: čo riedidlo robí s farbou
Farba je z chemického hľadiska disperzný systém. Obsahuje spojivo (živicu), pigmenty, plnivá a prísady, ktoré sú rozptýlené v kvapalnom médiu. Riedidlo nevytvára farbu, ale vstupuje do tohto systému tak, že:
- znižuje vnútorné trenie medzi molekulami spojiva,
- upravuje hustotu a tokové vlastnosti farby,
- umožňuje rovnomernejšie nanášanie štetcom, valčekom alebo striekaním.
Dôležité je, že riedidlo nesmie chemicky rozkladať spojivo. Ak sa to stane, farba síce „zredne“, ale stratí priľnavosť, pevnosť alebo kryciu schopnosť. nedávame priveľa riedidla a riedenie tak prebieha zásadne opatrne a podľa popisu. Niekedy je farba menej kvalitná, alebo presná a tak pri neznámej farbe sa odporúča riedidla dať skôr menej a vyskúšať si, ako to vyzerá pri natieraní podkladu. To znamená že aj pri dodržaní pomeru riedidla a farby môže byť kvalita nižšia. Vzhľadom na fakt, že riedidlo vyprcháva počas natieraní a práce, napríklad v slnečnom počasí ešte rýchlejšie, mení sa vlastnosť farby v pracovnej plechovke aj počas práce.
Prečo sa farby riedia?
Riedenie farieb má viacero praktických dôvodov. Najčastejším je prispôsobenie farby konkrétnemu spôsobu aplikácie. Farba určená na striekanie musí mať výrazne nižšiu viskozitu než farba nanášaná štetcom. Riedidlo zároveň pomáha dosiahnuť:
- hladší povrch bez stôp po náradí (nevidieť ťahy štetcom)
- lepšie zatečenie farby do pórov a nerovností podkladu napríklad na hrdzavom, starom ošetrenom, alebo len pórovitom povrchu,
- rovnomernejšiu hrúbku náterovej vrstvy. Pri hustej farbe sa totiž ťažšie rozotiera na niektorých miestach farba a príliš hrubá vrstva farby môže znamenať problémy s praskaním a odlupovaním.
Pri niektorých systémoch riedidlo zároveň ovplyvňuje čas schnutia, pretože sa z náteru odparuje rýchlejšie než samotné spojivo.
Aké farby sa riedidlom riedia? Teraz pozor!
Nie každá farba sa riedi rovnakým riedidlom. Tu vzniká najviac chýb. Riedidlá majú číselné označenia a farby majú taktiež označenia – ktoré riedidlá sú pre ne určené. Ak čítate návody a etikety, nemusíte sa pomýliť. Ak nepatríte medzi skúsených… pozor, teraz ruku na srdce – naozaj skúsených, čítate tieto informácie pozorne.
Olejové, syntetické a alkydové farby sa riedia organickými riedidlami, najčastejšie technickým benzínom, lakovým benzínom alebo špeciálnymi riedidlami označenými napríklad ako S 6001, S 6006 a podobne. Tieto riedidlá sú kompatibilné s organickými živicami.
Nitrocelulózové farby a laky sa riedia nitro riedidlami, ktoré obsahujú zmesi ketónov, esterov a aromatických uhľovodíkov. Ich použitie mimo nitro systémov vedie k poškodeniu náteru.
Epoxidové a polyuretánové farby sa riedia výhradne riedidlami odporúčanými výrobcom, často ide o presne formulované zmesi. Niekedy dokonca ide o chémiu od rovnakého výrobcu, alebo súčasť balenia farby samotnej. Nesprávne riedidlo môže zastaviť alebo narušiť chemickú reakciu tvrdnutia.
Ktoré farby sa riedidlom neriedia
Vodou riediteľné farby, teda akrylové, disperzné a latexové nátery, sa neriedia organickým riedidlom. Ich médiom je voda a pridaním riedidla by došlo k rozkladu disperzie. Výsledkom je zrazenie farby, strata kryvosti a nulová priľnavosť. Skrátka by nedošlo k natretiu podkladu, ale skôr k jeho zničeniu, pretože odstrániť hmotu a znečistenie, čo zostalo po znehodnotenej farbe, je poriadne veľká práca navyše.
Tieto farby sa riedia buď čistou vodou, alebo špeciálnymi aditívami určenými výrobcom. Použitie klasického riedidla je v tomto prípade technická chyba.
Na čo si dať pozor pri používaní riedidla
Riedidlo je prchavá a zdraviu škodlivá látka. Pri práci je nevyhnutné dobré vetranie, ochrana dýchacích ciest a pokožky. Z chemického hľadiska je rovnako dôležité neprekračovať odporúčané množstvo. miešanie farby samotnej je nevyhnutné v každom prípade. Nenatiera sa totiž nezamiešaná farba priamo z plechovky. Nikdy. Dobre rozmiešaná farba sa mieša druhýkrát s už prilievaním riedidla po trochách. Nikdy nie rovno s celým odporúčaným množstvom.Miešanie má prebiehať dlhým pevným a bezpodmienečne čistým drievkom, alebo lyžičkou, ktorá slúži len na tento jeden účel. Po vymiešaní sa pokladá na miesto, kde nebude prekážať stekajúca silne farbiaca farba. Samotné natieranie s farbou si žiada skúsenosti, alebo aspoň vysokú ohľaduplnosť voči povrchom, predpríprave a krytiu plôch, ktoré nesmú byť znečistené. Ale späť k riedeniu.
Nadmerné riedenie vedie k:
- zníženiu krycej schopnosti,
- oslabenému filmu náteru,
- nižšej mechanickej a chemickej odolnosti.
Riedidlo nie je „univerzálny opravný prostriedok“ pre starú alebo poškodenú farbu. Ak je farba chemicky degradovaná, riedením sa problém len zakryje, nie vyrieši.
Aj v dobe moderných ekologických náterov a vodou riediteľných systémov má riedidlo svoje pevné miesto. Používa sa v priemyselných náteroch, lakovníctve, pri renováciách kovov, dreva aj strojových súčastí. Jeho význam nespočíva v „zriedení farby“, ale v presnom nastavení jej fyzikálnych vlastností tak, aby náter fungoval presne tak, ako má.
