Neskorá slivka Gabrovská má dobré vlastnosti aj využitie v kuchyni

Neskorá slivka Gabrovská je druhom slivky, ktorá môže pokojne patriť medzi bežné a odporúčané pestované druhy. Patrí medzi kvalitné odrody pre úrodu, kvalitu plodov a ich mäkkosť využiteľnú najmä na výrobu lekváru. Práve lekvár sa spomína pri pestovaní častejšie, ako ich chuť a ľahká stráviteľnosť. Napriek svojim kvalitám stále „Gabrovská“ nepatrí medzi bežné druhy. Určite nie tak bežné, ako Bystrické slivky, „Čačanská lepotica“ alebo „Stanley“. Jej balkánsky pôvod vychádza z kríženia druhov bulharskej slivky kjustendilskej a starej odrody známej ako montforstká. Pokladať ju môžeme za dobrú alternatívnu slivku k bystrickým slivkám.

foto: snímka úrody slivky gabovskej (prunus „gabovska“) zo záhradníctva Lumigreen.sk. Ich ponuku neskorých odrôd nájdete na tomto odkaze.

Pôda a stanovisko:

Slivka nie je náročná na konkrétny typ pôdy. Práve pre svoju nenáročnosť aj na polohu je vhodná aj pre neskúseného pestovateľa. Najlepšou voľbou aj pre úrodu a kvalitu plodov je však pochopiteľne humózna pôda, dostatočná neprehnaná zálievka a priepustnosť pôdy. Vhodným umiestnením pre strom je slnečné stanovisko, hoci toleruje aj polotieň. Odlišovať sa však môže úrodnosťou.

Pestovanie a záhradná starostlivosť

Gabrovská slivka sa má radšej južné teplé oblasti Slovenska. Aj keď hodí sa aj do stredných polôh, prípadne severnejších s možným úbytkom úrodnosti a zvyšovaním jej náročnosti. Vítanou vlastnosťou je rezistentnosť voči šárke. Pestovateľná vo vyšších kmenných, ale aj nízkych tvaroch. Svojho pestovateľa poteší pravidelnou vysokou úrodou.

Kvitne v období apríla až mája. Ako neskorá odroda tak uniká marcovým mrazom. Niektoré skúsenosti hovoria o vyššej odolnosti kvetov na možné pozabudnuté mrazy, môžeme len dúfať, že je tomu naozaj tak (najmä pre stredné polohy Slovenska, či sever)

V záhradníctvach je strom ako voľnokorenný.  Online predajca Lumigreen.sk napríklad strom slivky gabrovskej ponúka s výškou 180 – 200 cm, čo ocenia tí, ktorí nechcú čakať na rozvetvenie koruny a úrodu pridlho. Plnohodnotný strom u predajcu vychádza pod 15 eur.

Opeľovanie:

Gabrovská slivka je považovaná za samoopelivú odrodu. Je pravdou, že samoopelenie jej bielych kvetov môže priniesť úrodu. Presnejšie by však mohlo byť povedané, že je druhom čiastočne samoopelivým, pretože opelením inými druhmi prináša výrazný nárast úrody. Za vhodných opeľovačov sa uvádzajú rôzne druhy. Mnoho zdrojov sa ale stretáva v odporúčaní odrôd Stanley, Čačanská lepotica, zelená ringlota alebo Althanova.

Gabrovská a jej plody:

Plody sú známe svojou vysokou cukornatosťou a ľahkou stráviteľnosťou. Ľahko ich oddelíte od kôstky, čo je výbornou vlastnosťou pri priemyselnom spracovaní, alebo tom domácom, pri výrobe lekvárov. Domácnosti, ktoré si ho vyrábajú sami, tak majú ideálny príklad odrody, ktorá marketingovo na ideálnych vlastnostiach ťaží azda u každého predajcu a aj priamo medzi pestovateľmi. Využiteľnosť vo všeobecnosti na:

• Priama konzumácia
• Zaváranie
• Džemy, lekváre
• Na sušenie
• Pre kvalitu plodov a ich cukornatosť aj na výrobu pálenky

Jasne tmavo-modré plody bohatej úrody veľké s váhou cca 30 až 40 gramov zbierame v septembri. Plod je stredne veľký, až veľký. S pevnou šupkou a zelenožltou až zlatožltou šťavnatou dužinou s mierne aromatickou chuťou. Plody zvládajú určitý čas skladovanie a sú odolné na prepravu. Netreba zabúdať a to, že sušené slivky majú účinky naperistaltiku čriev, ale slivky celkovo majú prínos nie len na trávenie, ale prispievajú telu aj obsahom vitamínov.