Driene (Cornus – najmä Cornus alba, Cornus sericea, Cornus sanguinea) vynikajú farbou konárov v zime, jesenným lístím a robustnou textúrou počas sezóny. Môže ísť o bohatý objemný krík siahajúci do výšky 2 metrov, ale pokojne krotený. Má niekoľko farebných variácií a možností. V kompozíciách fungujú ako nosné „kostry“ záhonov, za ktoré sa dobre schová nižší porast, a zároveň ako farebné majáky v chladnom období. Kľúčom k úspechu je zvoliť partnerov pre okrasné driene s rovnakými nárokmi na svetlo a vlhkosť, využiť vrstvenie výšok a pridať mulč, ktorý udrží pôdu vlhkú a bez burín.
Svetlo, vlaha a farba konárov
Driene môžeme pestovať cielene pre ich červené zimné prúty. Najvýraznejšiu farbu získavajú v plnom slnku, no dobre zvládajú aj polotieň. Vyžadujú priepustnú, organicky bohatú pôdu, ktorá nevysychá; ideálne sú stanovištia s rovnomernou vlhkosťou. Práve preto sa často odporúčajú k vodným prvkom, vlhším podmienkam alebo do skupín, kde sa pôda ľahšie tieni porastom. Pokiaľ ho vysádzate do záhonov s textíliou a na nej mulč, môže sa im dariť aj na miestach s prirodzenou vlhkosťou. Najmä staršie rozkorenené kríky budú odolnejšie voči suchším dňom. Pri kompozícii platí, že čím viac svetla rastlina dostane, tým žiarivejšie budú konáre v zime. V prílišnom tieni farby blednú a výhony hrubnú.
Partnerské rastliny
Vrstvenie výšok: nad, vedľa a pod drieňom
V hornom poschodí sa osvedčujú vyššie kry a malé stromy, ktoré robia tmavozelené pozadie pre farebné prúty. Ako kulisa fungujú stálozelené ihličnany a tmavolisté kry, vďaka ktorým červené či žlté konáre v zime „svietia“. V strednej vrstve je vhodné doplniť listnaté kry kvitnúce na jar až leto – na jeseň uvoľnia scénu a nechajú vyniknúť prúty drieňov. Spodnú vrstvu tvoria trvalky a okrasné trávy, ktoré zvládnu polotieň a vlhšiu pôdu. Takéto vrstvenie zaručí atraktivitu od jari po zimu a pritom neprekryje prístup k drieňom pri jarnom reze. U nás kombinujeme tento typ záhona pri plote s hostami. Driene získajú plné slnko, ale hosty, bergénie a iné trvalky na severnej strane už majú tieň a nepoškodí ich priamy svit.
Overené kombinácie z praxe
V zimných záhonoch sa často spája Cornus alba ‘Sibirica’ s tmavozelenými kulisami (napr. Pittosporum tenuifolium kultivary) a s trsnatými trávami, ktoré pridávajú textúru. S červenými prútmi dobre kontrastujú vresy a vresovce v kobercoch pred drieňom, prípadne okrasné trávy ako metlica či ozdobnica, ktoré si držia siluety aj po odkvete. Počítame pritom s tým, že vresy potrebujú kyslejšiu pôdu, než bežné stromy a kríky.
Skvele pôsobí aj Cornus sericea ‘Flaviramea’ s jeho výrazným žltým prútím vedľa kultivarov s červeným prútím. V záujem o kontrast je ideálne skupinové sadenie vo vlnách, aby zimná farba „hrala“ plošne, nie len bodovo.
Trvalky a trávy do polotieňa pod drieň
Ak drieň vrhá tieň, vyberáme trvalky, ktoré znášajú rovnomernú vlhkosť a polotieň. Dobré skúsenosti sú s funkciami (hosty), astilbami, heucherami, prvosienkami, papraďami. Paprade volíme na miesta, kde je zaručený tieň a vhodné prostredie, čiže pri starších rozkonárených drieňov. Pôdokrivné môžu byť tiež zaujímavé, ako rôzne druhy rozchodníkov, prípadne peniažtek (Lysimachia nummularia ‘Aurea’). Z tráv sa osvedčia nižšie ostrice a jemné okrasné trávy (krotené na jednom mieste bez nekontrolovaného rozširovania). Trávy také, ktoré nevytvoria koreňovú konkurenciu a ponechajú priestor na jarný rez drieňov. V mokrejších miestach zapadne k drieňom aj lobelka kardinálska či šachorovité výsadby.
Kry na striedačku: jar–leto kvitnú, v zime ustúpia
K drieňom sa hodí hortenzia, tavoľník, kalina, drieň doplní aj pajazmín. Na zimu ich opadnuté konáre uvoľnia vizuálnu scénu, alebo inak povedané zamerajú výhľad na červené, vínové, či žlté prúty. Vo vlhšej a kyslejšej pôde výborne pracujú rododendrony a azalky, ktoré urobia zelenú kulisu. V prírodnejšom štýle dobre fungujú aj vŕby s farebnými prútmi – „doplnkový duet“ k drieňom v zimných záhonoch. Na skorú jar vŕba vynikne, no zaujímavý môže byť aj hamamelis. Prinesie totiž kvitnutie do obdobia, kedy toho naozaj veľa nekvitne.
Jar pod drieňmi: cibuľoviny a drobné dreviny
Pod drieňmi sa oplatí vysadiť skoré cibuľoviny. Neoslabia samotný krík, ale najar dodajú záhonu kvety a krásu. Snežienky, šafrány a podobné druhy prinesú skorú farbu a prestanú prekážať práve vtedy, keď driene spúšťajú nový rast. V širších kompozíciách sa osvedčuje kombinácia „breza pendula – drieň – snežienky“, alebo „drieň – vresoviskový koberec – metlica“.
V kombinácii s magnóliami
Ak idete cielene po načasovaní kvitnutí a farieb, jarné cibuľoviny môžu v jednom záhone mať peknú kombináciu aj s iným vyšším kvitnúcim stromom. Magnólie prinášajú kveta postupne neclonia tak potrebám okrasného drieňu. Na čo však myslieť? Magnólie s plytšími koreňmi a rozložitou korunou robia drieňom vhodné zázemie vo väčších záhradách, keďže majú podobné nároky na vlhšiu, mierne kyslú pôdu a dostatok svetla. Počítame s tým, že magnólia je krásna najmä na jar a potom sa stáva postupne chudobná aj na olistenie. Pri podsadbách pod magnóliami sa tradične využívajú cibuľoviny a tieňomilné trvalky; drieň možno situovať vedľa, nie bezprostredne pod najhustejší tieň magnólie, aby si udržal farbu prútov. To platí najmä vtedy, ak máte odrodu magnólie, ktorá je prirodzene hustá a drží si listy dlhšie.
Driene aj magnólie majú plytké sieťky koreňov. Podsádzajte rastlinami s plytkým koreňovým systémom a nechajte priechody na prístup s nožnicami. Pred drieňmi nenechávajte husté stálozelené clony, ktoré by sťažili jarný omladzovací rez. Jednoduché tmavozelené pozadie (tis, borievka) umiestnite skôr „za“ drieň, nie pred neho. (The English Garden; Gardeners’ World)
Mulč ako tichý spoluhráč kompozície
Organický mulč (kôra, štiepka, listovka) je pre driene aj ich partnerov zásadný. Znižuje výpar, stabilizuje teplotu pôdy, potláča buriny a časom zlepšuje štruktúru pôdy. Vlhkosť udržaná mulčom podporuje sýtosť farby prútov a vitalitu podsadieb, ktoré by inak v lete trpeli suchom. Vrstva 5–7 cm na odburinený, zavlažený povrch je praktická miera. Mulč neprisýpajte tesne ku kmeňom a výhonkom. Niekedy to má svoje proti. Napríklad prechod možných plesní z mulčovacej kôry k rezom a drevu rastliny. Ten sám o sebe prebieha tak či tak, no ak je spodok rastliny dušený mulčom s plesňami, rastline (žiadnej rastline) taký stav neprispieva.
Druhy a odkazy:
- Drieň krvavý (Cornus sanguinea) – svetlozelený „základný“ variant s červenými stonkami
- Drieň biely (Cornus alba)´KESSELRINGII´ – veľmi zaujímavý kultivar so zelenými listami s nádychom vínovej farby. Závisí od prístupu slnka. Postupne tmavnú do výraznej vínovočervenej. Stonky majú v jeseni a v zime taktiež sfarbenie vínovočervenej. Dosahuje aj cez 2 metre. Môže ísť o unikátny živý plot.
- Drieň biely (Cornus alba) ´GOUCHAULTII´ – taktež veľmi zaujímavý kultivar pre svoj objem a počas leta a jesene vzhľad panašovaných listov.
- Drieň biely (Cornus alba) ´GOUCHAULTII´ – svetlozeleno panašovaný, zelený so sýto červenou zimnou podobou
- Drieň biely (Cornus alba) ´ELEGANTISSIMA´ – taktiež panašovaný kultivar s ešte objemnejším rastom. V zime sa vyznačuje žiarovo červenými stonkami.
Modelové možnosti a návrhy podľa štýlu a výšok
V modernom zimnom záhone vytvorte pásy Cornus alba ‘Sibirica’ a Cornus sericea ‘Flaviramea’ na tmavozelenom pozadí tisu, pred ktoré dajte nízky koberec vresovcov a trsy metlíc. V prírodnejšom štýle spojte Cornus sanguinea ‘Midwinter Fire’ s okrajom z papradí a hostami (ak získajú drieňom dostatok tieňa), ktoré v lete zatienia pôdu, a do medzier nasypte snežienky pre skorú jar. Vo vlhkejšej časti záhrady skombinujte drieň s lobelkou kardinálskou a kosatcom sibírskym, do pozadia pridajte rododendrony a na rozhranie s trávnikom vytvorte nízky lem z ostríc. V mestských predzáhradkách funguje jednoduchá triáda „drieň – zimná tráva – stálozelené pozadie“, ktorú doplnia jarno skoré cibuľoviny. Stálozelené – napríklad pomocou nízkych borovíc, či iných ihličnanov. Prípadne udržiavaný nenáročný vavrínovec lekársky.
Praktické poznámky k údržbe
Farebné prúty získate najlepšie pravidelným jarným rezom. Plánujte rozostupy tak, aby ste sa ku kríkom dostali náradím a nepoškodili podsadby. Spodnú vrstvu tvorte radšej voľnejšími trvalkami a trávami než hustými, drevnatejúcimi kobercami. Pri dlhých obdobiach sucha nezabudnite, že pestovateľskí a kompoziční partneri boli vysádzaní pre polotienisté a vlhšie podmienky. Zabráňte burinám a úniku vlhkosti mulčom a predovšetkým pri mladých vysádzaných rastlinách aj pravidelnou zálievkou.
 vynikajú farbou konárov v zime, jesenným lístím a robustnou textúrou...){kind=link}