Perlička patrí medzi menej tradičné, no čoraz obľúbenejšie druhy hydiny. Pochádza z Afriky, kde bola domestikovaná už pred tisíckami rokov, no dnes sa úspešne chová aj v európskych podmienkach vrátane Slovenska. Jej vzhľad je výrazný – bodkované perie, holá hlava a špecifický „prilbový“ výrastok ju robia ľahko rozpoznateľnou. Pre niekoho tá hlava vyzerá čudne, pre nadšencov hydiny je to jasný znak tohto druhu. Nejde však len o okrasu dvora. Perlička je praktický a zároveň veľmi zaujímavý chovateľský druh.
Prečo sa perličky oplatí chovať
Perličky sú známe svojou schopnosťou samostatne sa pásť a získavať veľkú časť potravy priamo v prírode. Živia sa hmyzom, semenami aj rastlinami, pričom dokážu zlikvidovať značné množstvo škodcov v záhrade. V praxi to znamená, že pomáhajú redukovať kliešte, larvy či iný nežiaduci hmyz, a to bez použitia chémie. Indický bežec je známy podobnou funkciou, ale perlička žerie všetko. Pasie sa aj na tráve.
Ich úžitok však nekončí pri „biologickej ochrane záhrady“. Perličky poskytujú kvalitné mäso, ktoré je menej tučné, bohaté na bielkoviny a často prirovnávané k divine. Rovnako zaujímavé sú aj vajcia – majú tvrdšiu škrupinu, dlhšiu trvanlivosť a vyšší obsah vitamínov a minerálov ako bežné slepačie vajcia. Sú však väčšie a ideálny je pre ne priestor bez schodíkov a rebríka, takže nejde o klasický kurín. Sú väčšie, takže ani dvierka pre kurín nie sú pre nich.
Zaujímavou vlastnosťou je aj ich ostražitosť. Perličky reagujú na neznáme podnety hlasným krikom, čím dokážu upozorniť na predátorov alebo pohyb cudzích osôb. V mnohých chovoch tak fungujú ako prirodzený „alarm“. Susedia nemusia byť nadšení. Nároční susedia sú tiež dôvodom, prečo perličky nechová hocikto.
Povaha, správanie a špecifiká chovu
Perličky sú mierumilovné, no zároveň veľmi ostražité a plaché. Najlepšie sa cítia v skupinách, kde si vytvárajú pevné sociálne väzby. Na rozdiel od sliepok si zachovali viac pôvodných, „divokých“ vlastností. Rady sa túlajú, lietajú na stromy a často si samy vyberajú miesto na nocovanie. Ak sú chované v dobrých podmienkach, nemajú ťažkosti s chápaním, kde je ich miesto a komu patria. Vrátia sa pekne do úkrytu s postupným klesaním slnka.
Ich veľkou výhodou je, že nehrabú pôdu tak intenzívne ako sliepky, takže menej poškodzujú záhony. Na druhej strane sú hlučnejšie, čo môže byť spomínaný problém v hustej zástavbe. Chov nie je náročný, ale vyžaduje niekoľko základných podmienok. Perličky potrebujú dostatok priestoru a voľný výbeh, kde môžu hľadať potravu. Nezavriete ich do malej ohrady ako to stačí sliepkam. Dôležité je aj bezpečné miesto na nocovanie a ochrana pred stresom, keďže sú citlivé na vyrušovanie.
Čo si vyžaduje starostlivosť o perličky
Základom úspešného chovu je kombinácia voľného pohybu a doplnkového kŕmenia. Hoci si veľkú časť potravy nájdu samy, najmä v zime alebo pri menšom výbehu je potrebné ich prikrmovať obilninami či zmesami pre hydinu.
Znáška perličiek je sezónna, najčastejšie od jari do konca leta, pričom jedna samica môže zniesť približne 100 až 150 vajec za sezónu. Vajcia si často ukrývajú, takže ich zber môže byť pre chovateľa malým dobrodružstvom.
Treba rátať aj s tým, že perličky dobre lietajú a majú tendenciu prespávať na stromoch. Preto sa v niektorých chovoch pristupuje k miernemu zastrihnutiu krídla alebo k zabezpečeniu vhodného priestoru.
Originálna hydina s praktickým významom
Perlička je kombináciou okrasného zvieraťa, praktického pomocníka v záhrade a zdroja kvalitných potravín. Jej chov môže byť zaujímavou alternatívou ku klasickým sliepkam, najmä pre ľudí, ktorí chcú prirodzene regulovať škodcov a zároveň získať netradičné produkty. Nie je to hydina pre každého. Jej hlučnosť a „polodivoká“ povaha môžu niekomu prekážať. No tam, kde má dostatok priestoru a pokojné podmienky, sa perlička stáva nenáročným a veľmi užitočným spoločníkom na dvore aj v záhrade.
Kde ich kúpiť?
- chovateľské burzy a výstavy hydiny
- bazos.sk
- facebokovské skupiny
