Zrkadlo ako interiérový doplnok aj symbol povier a mágie

Zrkadlo zrkadlí obraz, dáva nám istotu toho, ako vyzeráme, slúži aj pre bezpečnostné účely vo vozidlách, či v strojnej výrobe. V každom prípade sa s ním však spája aj dlhá história a mnoho rozprávok, legiend, povier a mágie. Hoci vnímame zrkadlo v súčasnosti ako interiérový doplnok, dnes ho predstavíme aj z trochu iných smerov. Odborných, súčasných, tradičných a aj z pohľadu povier.

Čo je to zrkadlo?

Zrkadlo je vo všeobecnosti plochá rôzne veľká sklenená tabuľa, ktorej opačná strana je pokrytá buď hliníkovým náterom, alebo inými kovovými zlúčeninami chránenými náterom proti hrdze a podobne.  V minulosti to boli aj leštené drahé kovy ako zlato, či striebro. Kombinácia skla so striebreným náterom je taktiež používaná, hoci výrazne zvyšuje cenu takéhoto zrkadla. Uplatnenie nachádzajú v kúpeľni, na toalete pri umývadlách, v šatniach, prezliekarňach, skúšobných kabínkach, ale aj v bežných obytných miestnostiach našich domácností.

Z pohľadu Feng šuej

Zrkadlo je v rámci Feng šuej problém a mnoho Feng Šuej teórií doslova odmieta zrkadlá v spálni a minimalizuje ich na nevyhnutné minimum na kúpeľňu. To že chcete vidieť, či vám zo skrine vybraté šaty pristanú, už ale Feng šuej nezaujíma. Zrkadlo totiž zväčšuje počet ľudí v miestnosti. A ak je to v spálni, zväčšuje sa neželaný počet v spálni počas milostných hier a kto by chcel v spálni pri vlastných radovánkach ešte niekoho ďalšieho? Teda, za bežných okolností.

Z pohľadu histórie

V dávnej minulosti môžeme predpokladať, že prvými zrkadlami bola vodná hladina. Hovorí o nich mnoho keltských legiend, aj iných dávnych rozprávok. Do vodnej hladiny nazeral aj Narcis, mytologická postava, ktorá sa zamilovala do svojho vlastného odrazu a utopila sa. Odraz vo vodnej hladine sa spomína aj v nových moderných dielach, ako aj v knihe Linda a kľúč od Andary, kde má svoj dôležitý význam. Celkom prvé zrkadlá mohli byť leštené kovy, niektoré druhy minerálov schopné odrážať svetlo. Vynálezom skla a jeho spracovania sa zrejme veľmi rýchlo dostali k zrkadlám, pretože im stačil tmavý podklad a sklenený povrch bol schopný odrážať obraz. Zdokonalením podkladu a následne náteru tak vznikli zrkadlá do súčasnej podoby. Skutočné zrkadlá tak, ako ich poznáme dnes, so strieborným, alebo iným náterom, však vznikli v 14. storočí v Benátkach. Aj preto je nám známy pojem „benátske zrkadlo“. Boli mimoriadne žiadané, avšak aj veľmi cenné.

V rozprávkach a legendách

Zrkadlá sa spomínajú v mnohých rozprávkach. Ešte aj v našich starých slovanských legendách sa spomínajú bohatieri, ktorým podarovali zrkadielko s čarovnou mocou, alebo len ako dar dievčine, o ktorú sa mal uchádzať. Najslávnejšia je však rozprávka o Snehulienke, v ktorej malo zrkadlo čarovnú moc odpovedať zlej kráľovnej. Zrkadielko je síce v súčasných rozprávkach prejavom narcizmu, najmä ak je permanentnou súčasťou postavy. Jednou z takých je Šmolko, ktorý sa neustále chváli za svoj vzhľad aj napriek tomu, že je na nerozoznanie od ostatných.

Z pohľadu tradície a povier

Zrkadlá sme od dávna vnímali ako akúsi cestu mŕtvych do nášho sveta. Kým niekde sa verilo, že v nich uvidíme odrazy, alebo že neodrážajú upírov a vďaka tomu sa dali medzi ľuďmi rozpoznať, inde ich cielene zahaľovali preto, aby mŕtvi neprenikli do miestnosti. Zrkadlo totiž znamenalo prienik mŕtveho, ak len nedávno zomrel, a mohol si tak prísť po niekoho ďalšieho. Ľudia na východnom Slovensku, ale aj stará židovská tradícia zahaľovala zrkadlá plachtou, aby sa ochránila domácnosť pred návratom mŕtveho, alebo iných prízrakov.

Ak spadlo zrkadlo, zväčša sa očakávalo, že v rovnaký moment, alebo v blízkej dobe niekto z blízkej rodiny zomrie. V prípadoch, kedy muži odišli do Ameriky a na domácej hrude spadlo v matkinej izbe zrkadlo, vedela že je zle. Utápala sa v nešťastí aj celé mesiace, než sa dozvedela, či sa naozaj niekomu niečo stalo, alebo nie. Vychádzame pritom z reálnej skúsenosti so spadnutým zrkadlom z medzivojnových rokov.

V rámci povier však v spojitosti so zrkadlom poznáme najmä to, ktoré sa spája s rozbitým zrkadlom. Hovorí sa, že ľudí čaká 7 rokov nešťastia, ak rozbijú zrkadlo. Celá povera sa postupne menila a kým pôvodne bola neškodná, postupne sa z nej stalo niečo, čomu ľudia začali veriť čoraz viac prikrášlene. Všetci tí, ktorí veria na nešťastie sú pritom vopred nastavení v očakávaniach a nešťastie skôr privolajú. Tí, ktorí poverám veria, nachádzajú riešenia v dvoch najistejších riešeniach. To prvé odporúča pozbierať rozbité zrkadlo a vložiť ho do sklenenej vázy, či inej sklenenej nádoby. Následne vystaviť na miesto, kde je svetlo a môžu sa v črepinách odrážať slnečné lúče. Dovtedy, kým si nekúpite nové zrkadlo a to staré jednoducho vyhodíte. Druhou fintou je zakopanie do zeme, či vhodenie črepín do vody. To má podľa ďalších povier očistiť negatívnu moc črepín.

Platí:

• Na druhej strane sa hovorí, že črepiny prinášajú šťastie. Tak ktorej povere veríte?
• Sklo radšej nezakopávajte. Aj o 1000 rokov totiž črepiny nájdete stále funkčné, schopné vás porezať. Nehovoriac že už o dva roky by ste chceli niečo na dvore prerábať a čaká vás nemilé prekvapenie.