Extrémne sucho a nízka hladina riek v roku 2026 napovedá a už existujú prvé predpoklady, že rok 2027 môže byť ešte extrémnejší. Následne sa ponúka otázka, či má zmysel ešte pestovať vo vlastnej záhrade stromy, kríky a zeleninu s ovocím, ak nie je čím polievať a úrodu zachrániť. Predpoklady naozaj nie sú priaznivé a stav v prírode určite nie je prirodzený, nech už sa dezinformátori snažia akokoľvek vyvolať dojem, že to, čo sa deje, je prirodzené. Neprirodzená bola priemyselná revolúcia, masívna výstavba, produkcia, všetky továrne a dodnes fungujúce spaľovne bez filtrácií, komíny, ťažký priemysel a podniky, ktoré zahlcujú ovzdušie novými milimetrami vrstiev oxidu uhličitého. A tie milimetre sa neznižujú tak, ako by sme chceli. Toľko predpoklady. Zároveň tieto predpoklady možného ťažšieho leta v roku 2027 pripomínajú, ako dôležité je plánovanie v záhrade.
Počítate s horúčavami a suchom už dnes?
Rok 2026 ukazuje, aká zraniteľná môže byť záhrada, keď sa niekoľko týždňov poriadne nerozprší. Slovenský hydrometeorologický ústav koncom júla 2026 upozorňoval, že začínajúce až extrémne pôdne sucho zasahovalo 93 percent územia Slovenska a v pôdnom profile do hĺbky jedného metra bolo extrémne sucho na 38 percentách územia. Hlásené bolo predčasné dozrievanie a opadávanie ovocia, slabé porasty, poškodenie drevín aj pokles vody v studniach. Sami pozorujeme, koľko úrody prichádza navnivoč.
Nie je to iba slovenský problém. Suchšie než priemerné podmienky sa v júni 2026 týkali veľkej časti strednej a východnej Európy. Mimo nás aj Česka, Maďarska a Poľska. Dlhodobé klimatické ukazovatele zároveň udávajú, že v strednej Európe treba počítať s rastúcim rizikom extrémnych horúčav a pri vyšších emisných scenároch aj so silnejšími obdobiami sucha. To však neznamená, že každý ďalší rok musí byť automaticky suchší než predchádzajúci. Medzi jednotlivými rokmi budú stále veľké rozdiely.
Pre majiteľa záhrady z toho vyplýva jednoduchá stratégia: nesnažiť sa iba priniesť do záhrady viac vody. Oveľa dôležitejšie bude vodu, ktorá už na pozemok spadne, čo najdlhšie udržať na mieste.
Starý strom môže mať v náročnej klíme väčšiu cenu než dokonale upravený trávnik
Ak dnes plánujete vyrúbať starú jabloň, orech, čerešňu, lipu alebo iný veľký strom iba preto, že by ste radi záhradu „omladili“, oplatí sa rozhodnutie ešte raz zvážiť. Samozrejme, neplatí to pre nebezpečný, vážne chorý alebo nestabilný strom. Zdravá veľká drevina je však v horúcom lete mimoriadne účinnou klimatizáciou záhrady. Ak nadáva sused a požaduje výrub (tak ako v jednom nám blízkom prípade), spýtajte sa ho, či naozaj trvá na svojej požiadavke a uvedomuje si benefity. Jesenné lístie tak môže byť len jediná chybička celého v mnohých aspektoch prínosného stromu.
Koruna takého väčšieho stromu zachytáva slnečné žiarenie skôr, než dopadne na zem, dom, dlažbu alebo nízky porast. Pôda pod korunou sa preto neprehrieva tak rýchlo. Strom zároveň prostredníctvom výparu vody z listov ovplyvňuje mikroklímu svojho okolia. Fotosyntézou viaže oxid uhličitý, teda CO₂, a produkuje kyslík. Z pohľadu okamžitého prežitia záhrady počas horúčav sú ešte významnejšie jeho tieň, veľkosť koruny a schopnosť moderovať teplotu prostredia.
Starý strom mladými nenahradíte!
Starý strom navyše nemožno rýchlo nahradiť. Mladý stromček vysoký dva metre môže byť zdravý a perspektívny, ale veľkú korunu starého stromu bude nahrádzať až o mnoho rokov neskôr. Ak máme miesto, môže byť preto rozumnejšie vysadiť nástupnícky strom v blízkosti starého a pôvodný strom ponechať dovtedy, kým je bezpečný. Treba však počítať aj s druhou stranou. Strom nie je zásobník vody, ktorý sa o ňu delí so všetkými rastlinami pod sebou. Aj veľký strom spotrebúva veľké množstvo vody a jeho korene môžu o pôdnu vlahu súperiť s trávou, zeleninou či mladými drevinami. Niektoré druhy a staršie stromy dokážu využívať vodu z hlbších vrstiev pôdy, no veľmi záleží od druhu, pôdy, podložia a hladiny podzemnej vody.
Preto sa pod veľkými stromami nemusíme za každú cenu snažiť udržať anglický trávnik. Ono sa to ani nedá. Pod orechom to môže byť niekedy ťažké, keďže jeho lístie je toxické voči mnohým druhom. Pod nebezpečným stromom pajaseňom žliazkatým je však živý trávnik skôr zázrak. Tento strom je však asi jediný, ktorý odporúča každý zlikvidovať vzhľadom na riziká a toxicitu, ktorú obsahuje. Samotná likvidácia je priveľmi náročná. Tieň z neho môže byť fajn, ale následky, škody v záhrade, na pozemku, alebo v murive, kam sa dostanú korene, za to v tomto prípade nestoja.
Ak už ale máte veľký strom a vidíte, že udržiavať pod ním trávnik je problém, zmysluplnejšie môže byť vytvorenie väčšej mulčovanej plochy. Vytvorenie záhona priamo pod ním, v ktorom ohraničíte priestor a vysadíte rastliny znášajúcich polotieň, prípadne tieň. Ideálne také, ktoré nemajú hlboké korene a nebudú konkurovať starému stromu. Vznikne zelená oáza s mikroklímou a vďační môžu byť účastníci tejto kvázi symbiózy. Alebo ponechanie prirodzenejšieho podrastu.
Najväčším nepriateľom nie je iba nedostatok dažďa, ale aj holá rozpálená pôda
Pri pohľade na vyschnutú záhradu vzniká zvláštny paradox. Človek má chuť všetko pokosiť, vyčistiť, prekypriť a nechať pôdu „dýchať“. Práve tým však môže jej vysychanie ešte zrýchliť. Takúto záhradu so suchou trávou nekoste. Ak zafúka vietor a vidíte len suché kúsky rastlín, kosením spôsobíte o trochu väčšiu katastrofu. Po zafúkaní vetra bude lietať aj zvetraná pôda, ktorú ste kosením viac odhalili a vo vzduchu bude prach. V podstate sa vám záhrada mení na púšť a ak nezaprší ešte mesiac či dva, pokojne tou púšťou byť môže.
Holá pôda vystavená letnému slnku sa intenzívne zahrieva a voda z jej povrchu sa rýchlo odparuje. Vrstva trávy, lístia, slamy, drevnej štiepky alebo iného vhodného organického materiálu pôdu tieni, zmierňuje výkyvy teploty a obmedzuje priamy výpar. Zároveň spomaľuje odtok vody pri prudkom daždi a dáva jej viac času vsiaknuť. Prekrytie pôdy je jednou z TOP dôležitých metód hospodárenia s vodou v suchších podmienkach. Ak už naozaj musíme zapnúť kosačku, potom pomôcť môže kosenie s mulčovaním. Čiže ponechávaním nakoseného na mieste.
Okolo stromov a kríkov môže pomôcť niekoľkocentimetrová vrstva štiepky, lístia, posekanej a mierne preschnutej trávy alebo iného organického mulču. Pod takouto trávou bude viac života a vlhkosti. Mulč však nemá byť nahrnutý priamo na kmeň. Pri ovocných stromoch je vhodné nechať okolie koreňového krčka voľné. Niektoré ovocné stromy pri zakrytom krčku môžu vypustiť malé korienky, čo nie je úplne žiadúce.
Pozor na živiny v pôde
Rovnako dôležitá je organická hmota v samotnej pôde. Kompost, rozkladajúce sa rastlinné zvyšky, korene a pôdne organizmy postupne zlepšujú jej štruktúru. Pôda potom dokáže dažďovú vodu lepšie prijať a časť z nej uchovať pre rastliny. Tento proces však nevytvoríme za niekoľko týždňov. Záhradu odolnejšiu proti suchu je potrebné budovať postupne niekoľko rokov. Zaujímavé môže byť chovanie sliepok domácich. Vypustené sliepky behajúce po záhrade sa postarajú o hmyz, ale predovšetkým ich voľný výbeh prinesie kurací hnoj a teda hnojenie. Príležitostný dážď sa môže postarať o prenos živín do pôdy. Dlhodobý chov sliepok tak môže mať prínos v tomto ohľade.
Ani vysoká tráva pritom nie je bez spotreby vody. Každá živá rastlina vodu prijíma a časť z nej odovzdáva atmosfére transpiráciou. Výhodou vyššieho a rôznorodého porastu je však zatienenie povrchu pôdy, ochrana pred prehrievaním a vytváranie priaznivejšej mikroklímy.
Počas skutočného sucha preto nemá veľký význam nútiť trávnik k dokonalému zelenému vzhľadu. Keď rast trávy výrazne spomalí, treba obmedziť alebo úplne zastaviť kosenie. Ak sa kosí, kosačku je vhodné nastaviť vyššie. Nekoste tesne nad zemou, to by bolo aj pri mulčovaní veľkou chybou. Veľmi nízky strih trávu oslabuje a zvyšuje jej citlivosť na sucho. Časť klasického trávnika možno postupne nahradiť lúčnym porastom, ďatelinou alebo inou zmesou druhov, ktorá nemusí byť celý rok dokonale zelená. Záhrada budúcnosti pravdepodobne nebude všade vyzerať ako golfové ihrisko.
Vodu musíme zachytiť vtedy, keď príde
Po týždňoch sucha môže prísť silná búrka a počas hodiny spadne veľké množstvo vody. Pre záhradu je však rozdiel, či voda stečie po spevnenej ploche do kanalizácie, alebo zostane na pozemku. Jednou z najjednoduchších investícií je preto zväčšenie zásoby dažďovej vody. Malý 200-litrový sud je užitočný, ale pri väčšej záhrade sa pri dlhom suchu vyprázdni veľmi rýchlo. Ak to priestor umožňuje, väčší zásobník, IBC nádoba alebo podzemná nádrž dokážu zachytiť vodu z obdobia, keď jej máme nadbytok, na obdobie, keď nebude takmer žiadna.
Existuje viacero firiem, ktoré v marketingu používajú frázu o tom, že dažďová voda je zadarmo, tak prečo ju nevyužívate… sami však predávajú často nádoby extrémne drahé, vyžadujúce osadenie v zemi, vlastné ohlásenie drobnej stavby, betónové murovanie, alebo pieskové lôžka a doslova vlastný projekt. Náklady sú tak tiché, šplhajú sa na stovky, či tisíce a už sa tá „voda zadarmo“ až tak neopláca. Musíte preto zvážiť, v akej oblasti žijete a či je takáto možnosť tá jediná.
Nemusíme pritom skladovať všetku vodu v nádržiach. Časť je možné uložiť priamo do pôdy. Pomáhajú priehlbiny, dažďové záhony, priepustné povrchy a terénne úpravy, ktoré spomaľujú odtok. Na svahu môže mať význam vedenie prvkov približne po vrstevnici, aby voda neodtekala najkratšou cestou nadol. Pri takýchto zásahoch však treba rešpektovať podložie, stabilitu svahu, susedné pozemky a najmä neprivádzať dažďovú vodu k základom domu.
Zavlažovanie v záhrade
Keď už zavlažujeme, účinnejšia je pomalá a výdatnejšia zálievka ku koreňom než každodenné krátke postriekanie povrchu. Kvapková závlaha alebo pomalé napúšťanie zavlažovacej misy okolo stromu dostane vodu tam, kde ju rastlina potrebuje. Zavlažovať je najlepšie ráno, keď ešte pôda ani vzduch nie sú rozpálené a vyparovanie je pomalšie. Veľkú prioritu majú novovysadené stromy a kríky. Aj druh označovaný ako odolný proti suchu potrebuje počas prvých rokov vytvoriť koreňový systém. Až zakorenenárastlina je naozaj odolná voči suchu. V období extrémneho sucha môže byť rozumnejšie zachrániť desať mladých stromov než minúť rovnakú zásobu vody na udržiavanie veľkého trávnika v peknej zelenej farbe.
Pri plánovaní novej výsadby treba zároveň začať rozmýšľať podľa jednotlivých miest v záhrade. Najteplejšia južná stena nemusí byť miestom pre rastlinu vyžadujúcu stále vlhkú pôdu. Na suché slnečné miesta sa prirodzene hodia napríklad levanduľa, šalvia, tymian, oregano a ďalšie druhy dobre znášajúce slnko a po zakorenení aj kratší nedostatok vody. Rastliny s vyššou potrebou vlahy má väčší zmysel sústrediť do polotieňa alebo do častí pozemku, kde sa voda prirodzene zdržiava dlhšie. Určite po nejakom čase zistíte, ktoré zóny v záhrade sú úrodné a kde je to slabšie. Nie je to nič neobvyklé.
Aj zeleninovú záhradu možno prispôsobiť. Menej rastlín s dostatočným priestorom pre korene môže byť počas sucha úspešnejších než preplnený záhon, v ktorom všetky rastliny súperia o obmedzenú zásobu vody. Pôdu medzi zeleninou netreba nechávať zbytočne holú. Ak ste zvažovali fóliovník, v ktorom by ste si udržali vodu a bránili jej vyparovaniu, možno je práve extrém a nedostatok vody dôvodom si tento sen splniť.
Ovocie, stromy a zvieratá budú v horúčavách potrebovať inú starostlivosť
To, čo sa počas horúceho leta deje s jablkami, môže pôsobiť až neuveriteľne. Plod vystavený priamemu slnku môže mať povrch výrazne teplejší než okolitý vzduch. Výskumníci z University of California uvádzajú, že povrch jablka môže byť pri intenzívnom slnečnom žiarení až približne o 18 °C teplejší než vzduch. Nedostatok vody riziko poškodenia ešte zvyšuje. V záhradách nachádzame jablká horúce, rozpálené a jemné poškodenie šupky spôsobí, že dužina sa pokúša doslova vytiecť von. Pri nedávnej teplote 41° sa napríklad v našej záhrade objavili práve prípady skorších odrôd červených jabĺk, ktoré po narušení šupky penili,. Dužina bola horúca a jablká obraté v takomto teple vo vnútri zhnedli.
Preto sa počas horúceho leta neoplatí robiť radikálny letný rez, ktorý dovtedy zatienené plody zrazu vystaví plnému slnku. V profesionálnych sadoch sa pri vysokom riziku používa aj tienenie. V domácej záhrade môže byť najdôležitejšie udržať strom bez výrazného vodného stresu, ponechať primerané množstvo listovej plochy a nepokúšať sa za každú cenu o dokonale presvetlenú korunu práve uprostred horúčav. Vodný stres môže okrem spálenia plodov prispieť aj k predčasnému dozrievaniu a opadávaniu ovocia. Ak máte možnosť strom prekryť svetlou geotextíliou, skúste to.
Mladé stromy
Pri nových ovocných stromoch bude čoraz dôležitejšie zaujímať sa nielen o odrodu, ale aj o podpník. Slabo rastúci strom na podpníku s plytším koreňovým systémom môže byť na nedostatok vody citlivejší než mohutnejší strom schopný vytvoriť väčší koreňový systém. Malý strom teda nemusí automaticky znamenať jednoduchšie pestovanie v suchom prostredí. Opäť platí, že každý strom potrebuje zakoreniť, usadiť sa a zvyknúť si na pôdu, korene potrebujú čas, aby sa dokázali postarať o rastlinu v horšom počasí. Opakované horúce suché letá môžu mnohé stromy nútiť budovať korene hlbšie, aby neskôr boli pripravené.
Pozor na hospodárske zvieratá
Extrémne leto treba zohľadniť aj pri hospodárskych zvieratách. Neexistuje druh, ktorý by počas horúčav nepotreboval vodu. Ťavy ale u nás nechováme a preto im nebudeme venovať pozornosť. Pri rozhodovaní o rozšírení chovu by preto mala byť jednou z prvých otázok zásoba vody a krmiva, nie iba veľkosť voľného priestoru.
Hydina potrebuje počas horúčav neustále dostupnú čistú a čo najchladnejšiu vodu, tieň a dobre vetrané miesto. Pre zopakovanie – chladnejšiu vodu, pretože tá slnkom zohriata sa stáva nepitnou. Pri tepelnom strese môže príjem vody u hydiny vzrásť na dvojnásobok, či až štvornásobok bežného množstva. Preto je pri malom záhradnom hospodárstve rozumnejšie najskôr zabezpečiť dostatočný tieň, napájačky a rezervu vody a až potom zväčšovať počet zvierat. Vodná hydina navyše prináša ďalšiu spotrebu vody na kúpanie a udržiavanie hygieny. Kačky budú v horúčavách vyžadovať kúpanie ešte viac, než mimo teplé dni. Väčšie bylinožravce zase znamenajú podstatne vyššiu potrebu krmiva a problém môže vzniknúť v roku, keď sucho výrazne obmedzí rast trávy a produkciu sena. Chovatelia kráv to žiaľ poznajú a suchá pre nich predstavujú extrémne ťažkosti.
Príprava na rok 2027 začína už teraz
Príprava na rok 2027 preto nemusí znamenať nakúpiť výkonnejšie čerpadlo a pripraviť sa na každodenné polievanie. Oveľa rozumnejšie je začať už na jeseň 2026 budovať záhradu, ktorá bude vodu potrebovať menej a dokáže lepšie hospodáriť s tou, ktorú dostane. Pokúste sa zmierniť nároky, strihy stromov ak nie sú naozaj nevyhnutné. Už teraz plánujte priestor v záhrade tak, aby nebol všade dôkladne vyčistený, vykosený a aby sa nemenil postupne na suchú púšť.
Čiže pomôcť si môžeme napríklad, tým že môžeme:
- Ponechať zdravé veľké stromy.
- Vysadiť nové skôr, než tie staré budeme musieť odstrániť.
- Nenechávať pôdu holú. Pridávať organickú hmotu.
- Mulčovať.
- Obmedziť plochu intenzívne udržiavaného trávnika.
- Zachytávať dažďovú vodu zo striech.
- Dovoliť dažďovej vode vsiaknuť do pozemku.
- Vysádzať podľa svetla, pôdy a reálnej dostupnosti vody, nie iba podľa vzhľadu rastliny v záhradnom centre.
Ak by aj rok 2027 priniesol priaznivejšie podmienky ako rok 2026, nič z týchto opatrení nebude zbytočné. Zdravšia pôda, zachytená dažďová voda, veľké stromy a rozumnejšie hospodárenie so zeleňou pomáhajú záhrade počas sucha, ale aj počas bežného leta. Držme si palce, aby naozaj nebolo horšie.
Pozrite si tiež miesta a články k téme:
- https://www.shmu.sk/sk/?id=1767&page=2049
- https://climate.copernicus.eu/precipitation-relative-humidity-soil-moisture-and-river-flow-june-2026
- https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/europes-changing-climate-hazards-an-index-based-interactive-eea-report/wet-and-dry/wet-and-dry-drought
