Pestovanie marhulí nemusí byť náročné, skúste staroarménske odrody

Niekoľko rokov sa stretávame s častými problémami pestovaní marhulí. Preto každá správa, ktorá by priblížila marhule aj nenáročnému pestovateľovi aj mimo klasické teplé oblasti Slovenska, je vítaná. Marhule často trápia klasické problémy, ako je jarný mráz poškodzujúci drevo alebo kvety, glejenie dreva pre teplotné výkyvy, ale najmä monilióza, ktorá postihuje stromy, aj tie odolnejšie do určitej miery s takmer istotou.

Arménske odrody marhulí, presnejšie moderní potomkovia vychádzajúci zo staroarménskej marhule, sú jednou z pár nádejí, ktoré nám ponúkajú do určitej miery odolný typ marhule. Určené sú aj do oblastí tzv. okrajových, v ktorých môže byť vypestovanie zdravej marhule skôr vecou náročnej starostlivosti v kombinácii so šťastím.

• Vyznačujú sa veľkými plodmi vhodnými na priamu konzumáciu aj spracovanie
• Odolnosťou a schopnosťou rodiť aj v oblastiach, kde je komplikované pestovanie marhulí
• Arménsky pôvod, ruské skúsenosti a slovenský dopyt po odolnej marhuli, sú medzinárodnou dobrou kombináciou.

Arménske odrody, ktoré so zaslúžia našu pozornosť

Tie, o ktorých je reč a na ktoré sme sa chceli počas tejto sezóny zamerať, sú uvádzané v ponuke predajcu tutifruti.sk, kde nachádzame hneď štyri odrody. Prezentované sú plodmi, ktoré vzájomne vyzerajú veľmi podobne, no predsa len v nich možno nájsť niekoľko odlišností. Štiepené na tradičnom osvedčenom podpníku Saint Julien A, sú kontajnerové, nie voľnokorenné, čo zásadne mení vlastnosti bežne nakupovaných marhulí online. Ako kontajnerové tak majú lepšie podmienky pre ujatie, o to viac na jeseň a sadiť je ich možné kedykoľvek kým nie je zamrznutá zem.

Podľa plodov sú vzájomne podobné. Uvádzané odrody Amiral, Carmela a Osoblivyj Denisjuka sú vzhľadovo klasickými marhuľami. Viac exoticky potom pôsobí vzhľad odrody Globus, ktorá je krížencom marhule a ruskej slivky a tým má slivkovú modrú farbu. Vzdialene dokonca môžu pripomínať fialové, respektíve tmavšie nektarinky. Vyžaduje preto opeľovača – inú marhuľu, alebo slivku. Najzaujímavejšou je odroda Šalach Ananasnyj, pričom názov nemá len pre farbu plodov, ale podľa popisu aj pre chuť pripomínajúcu ananás. Je tak pochopiteľné, že tieto odrody určite zaujmú. Hlavnou vlastnosťou, ktorá by nás mala zaujímať, je vyššia odolnosť voči problémom, s ktorými sa stretávame najčastejšie.

Odolnosť voči chorobám a mrazuvzdornosť

Dôvodom nášho zaujatia pri týchto odrodách je niekoľko naozaj významných vlastností. Pestovanie v okrajových oblastiach pre marhuľovníky sprístupňuje aj vlastnosť oneskoreného kvitnutia, no aj zvýšenej odolnosti dreva a kvetu voči mrazom. Najzásadnejšími sú však vlastnosti odolnosti voči, chorobám, ktoré uvádza predajca:

• bakteriálnej škvrnitosti listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni),
• suchej škvrnitosti (Stigmina carpophila syn. Clasterosporium carpophilum),
• monilióze kôstkovín (Monilinia laxa)
• cytospórovému odumieraniu (Leucostoma cincta syn. Cytospora cincta).

Zaujímavosti a postrehy k jednotlivým druhom:

• tmavá marhuľo-slivka Globus má jasne zdokumentovaný pôvod. Ide o kríženca druhov Slivka Obiľnaja x marhuľa Gibrid 2. Jej šľachtiteľmi sú G.V. Jeremin, S.V. Zabrodina a A.V. Isačkin z Krymskej skúšobnej šľachtiteľskej stanice v roku 2002.
• Marhuľa Amiral pochádza z kríženia Mari de Cenad x CR 24-12. Jej šachtiteľmi sú Elena Topor a dr.doc. Vasile Cociu. Odroda registrovaná v roku 2004. Je samoopelivá, aj keď, ako vieme, pomáha rovnaký či podobný druh.
• Carmela je kríženec Farmigdale x NJA20. Jej šľachtiteľka je Dr. Ing. Viorica Balan. Odroda registrovaná v roku 2002.
• Druh Osoblivyj Denisjuka má veľmi chutné plody. Svoj názov nesie podľa ukrajinského šľachtiteľa A. J. Denisjuka.
• Marhuľa ananásová, druh Šalach je bližšie a podrobnejšie spomenutá v tomto článku.