Drevár fialový (Xylocopa violacea) veľký čierny čmeliak je včelou

Niektorí obyvatelia našich záhrad sú pre nás prekvapením, najmä ak máte pocit, že rozoznáte včelu od čmeliaka. V ríši hmyzu tých prekvapení objavíme kedykoľvek siahneme pod mikroskop a pozrieme sa na jednotlivé druhy podrobne. Donedávna vzácny, no dnes čoraz bežnejší, je drevár fialový – latinsky xylocopa violacea. Veľký čierny čmeliak s výrazne robustným telom a krídlami, ktorý sa na čmeliaka podobá a predsa ním nie je. V skutočnosti nepatrí medzi čmeliaky, ale medzi včely. Najväčšia európska včela je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov.

Zvláštny let a zvedavosť

Odlesky fialovej až trblietavo modrej farby na ňom vytvárajú kovový vzhľad. Farba jeho krídel pritom môže meniť svoje odtiene v rôznych odtieňoch modrej. Až keď máte naozaj šťastie na posadenú a pokojnú čiernu včelu, viete si lepšie obzrieť jeho stavbu tela. Na jej tele je zaujímavý robustný zadoček a výrazné čierne chĺpky najmä na prednej časti tela, od hlavy. Nie je nijako agresívna a skôr je zvedavá, ak sa necíti ohrozená. Čierna farba na nej môže pôsobiť hrozivo, no sama hrozivá nie je. Nie sú síce známe prípady útokov a zásadných následkov, v každom prípade si tento druh zaslúži skôr ochranu, ako ničenie.

Krásny druh je známy svojim charakteristickým letom, pri ktorom sa premiestňuje zostávajúc len s miernym posunom na mieste vo vzduchu. Trochu sa tým podobá na vážky, či mnohé druhy malých ôs. Ak sa vo vašom okolí pohybuje jedna, nemusíte čakať zvyšný roj, alebo ďalších zástupcov robotníc. Čierna včela drevár fialový nemá hierarchiu ako včela medonosná, nežije v úľoch a nepremiestňuje sa v rojoch. Nemá ani svoju kráľovnú o ktorú by sa starala. Žije samotársky ako čmeliaci, v partnerskom zväzku a spolu vychováva mladé. Jej názov napovedá spojitosť s drevom. Áno, sú miesta, kde ju čakajte skôr a miesta, ktoré nebudú jej útočiskom.

Život drevára fialového, veľkej čiernej včely

V máji si hľadá partnera a rozmnožuje sa, na jeseň vyvádza mladé a pred zimou všetci sami za seba hľadajú úkryty v puklinách múrov, v dreve, kde sa narodili, alebo na nových miestach, napríklad skladoch dreva na zimu. Ako druh obľubuje slnečné miesta s dostatkom nektáru a možnosťami na hĺbenie chodbičiek. S jej robustným telom je jasné, že nejde o drobné chodbičky. Nehĺbi ich však do ošetrovaných stavieb, len do chorých a práchnivých, nie rozpadavých. Takých miest pritom veľa nenájde. Súčasný majiteľ domov prihliada na technický stav viac a aj naše konštrukcie majú menej takýchto neošetrených prvkov.

Vo voľnej prírode  vyhľadáva odumreté drevo listnatých stromov, spadnuté kmene listnáčov a ovocných drevín. Len v máloktorej záhrade ponechávate vysoké pne, alebo drevnú hmotu starých ovocných stromov, no práve toto drevo vie poskytnúť útočisko aj tomuto druhu včely. Počas jari a kvitnutia ovocných stromov nepohrdne žiadnym kvietkom. V jej domovine v južnej Európe sa samozrejme vyskytujú iné druhy, aké poskytujeme tu u nás, no aj tak sa dokázali prispôsobiť. A to aj navzdory faktu, ž sú veľmi vyberavé. Balkóny, kde pestujete šalviu a tá kvitne práve v máji, sú veľkým lákadlom. V prípade núdze sa vie uspokojiť aj s inými druhmi kvietkov bohatých na peľ.

Drevár, lebo…

Jej názov v slovenčine poukazuje na obľubu starého dreva. Prehrýza sa starým drevom, bútľavými a poškodenými stromami, vytvára si v starom strešnom a trámovom dreve priechody do puklín a hniezda, v ktorých prebýva. Spevňuje ich svojimi slinami a práve tu ukladá aj svoje vajíčka. Poškodiť drevo sa jej darí pomocou drobných čeľustí. Čo je zaujímavé, na nepoškodené drevo nesiaha, takže ho je ťažko považovať za škodcu. Nie je agresívna a ľuďom sa skôr vyhýba. Objaviť sa môže všade tam, kde uchovávate staré drevo, pri podhľadoch a škárach medzi doskami v drevostavbách a starých zrubových domoch, či dreveniciach. Prilákať sa dá prekvapivo aj tak, že v blízkosti jej výskytu pracujete s drevom, režete ho a montujete.

Lákajú ho kvety, ale v menšej miere aj sladené nápoje. Je hodnotným opeľovačom a peľ hromadí a prenáša na zadných nohách, alebo vo vlastnom trávení.

Zaujímavosti:

• Zaujímavosťou je, že aj v mnohých iných krajinách hovoria tejto včele menom súvisiacim s jej záľubou v dreve. Nemci jej hovoria Große Blaue Holzbiene, čiže veľká modrá drevená včela, Česi ju majú ako drvodělka fialová a v angličtine je to violet carpenter bee.
• Jej domovinou boli pôvodne trópy a subtrópy, no posúva sa čoraz viac na sever, keďže jej vyhovuje prírodné prostredie otepľujúcej sa planéty.
• Pre človeka nepredstavuje žiadne zásadné riziko.
• Je pomerne plachá, no taktiež zvedavá
• Čierna jej pristane, poviete si. Veľkosťou sa podobá na prerasteného čmeliaka, veď dosahuje viac ako 3 centimetre a s robustným telom jeho mocné krídla vydávajú výrazný bzučivý zvuk.
• Z diaľky môže pôsobiť ako malý vtáčik. Státie vo vzduchu ale prezradí, že niečo také vták nedokáže. Stretnutie veľkej čiernej včely a iných druhov včiel a ôs môže predstavovať problém. Cudzie druhy na čiernu útočia, kým tá sa neobracia do protiútoku a bez protestov bojisko odchádza. Aj napriek útoku tak sama neútočí a vzdáva sa.
• Ak jej chcete pomôcť, poskytnite jej staré drevo z vŕby, topoľa, alebo jabloní, hrušiek, či sliviek. To navŕtajte približne 10 mm vrtákom a upevnite pod podhľad hospodárskej budovy, dielne, alebo iného prístrešku, kde drevo pod strechou nebude prekážať.

Ak drvodělku, drevára fialového, veľkú čiernu včelu, falošného čmeliaka uvidíte, neodháňajte ho. Je usilovným opeľovačom, pre životné prostredie neškodným, ale tiež na pohľad krásnym druhom.