Kana indická (Canna indica) vie vždy zaujať oko náhodného okoloidúceho a každej návstevy. Sú to krásne veľké kvety s krásnymi veľkými zelenými listami. Krásna tropická rastlina pôvodom z Južnej Ameriky sa často pestuje pre svoje nádherné kvety a veľké, atraktívne listy ako súčasť dvorov, altánkov, terás, predzáhradok a všetkých miest, kde je základom estetika. Práve pre svoj vzhľad je populárnou na celom svete. V našich slovenských podmienkach však musíme k jej starostlivosti pristupovať najmä v zime odlišne, než je tomu v teplých krajinách.
Napriek pojmu „indická“ je jej domovom južná Amerika. Dostala sa k nám vďaka záujmu španielskych a portulgalských moreplavcov priniesť do Európy niečo výnimočné. Kana indická je trváca bylina, ktorá môže dorásť do výšky 0,5 až 2 metre. Jej kvety sú nápadné a farebné, najčastejšie červené, oranžové, žlté alebo ružové, a kvitnú počas leta a jesene. Listy sú veľké, široké a často majú výrazné žilkovanie, pričom farba listov môže byť od zelenej po tmavočervenú.
Kana indická sa najčastejšie rozmnožuje delením hľúz na jar. Každý oddelený kus by mal mať aspoň jeden rastový pupeň. Hľuzy sa dajú tiež rozmnožovať zo semien, čo však trvá dlhšie a vyžaduje viac starostlivosti.
Semená sa nechajú klíčiť vo vlažnej vode, ale táto voda sa musí vymeniť každé dva dni, aby sa v nej netvorili neželané látky, hniloba a aby ani na strane semien nevznikali riziká kontaminácie. Vlažná voda a vlažná teplota okolia by mali pri niektorých semenách vyvolať potrebnú reakciu, kedy nová rastlinka prerazí veľmi tvrdý obal a začne vytláčať zárodok novej rastlinky von. Tu je zásadnou skutočnosťou práve spomínaný tvrdý obal.
Ten znižuje klíčivosť semien, ale zvyšuje ich odolnosť vo voľnej prírode. Mierne zvýšiť šancu na vyklíčenie máme vtedy, ak sa nám podarí semienko uchytiť a na oboch koncoch mierne prebrúsiť na brúske, alebo brúsnom papieri. Nie viac, než pri dosiahnutí viditeľného vnútorného bieleho vnútorného semienka. Naklíčené semienka vkladáme do vlhkej rašeliny a udržiavame ju vlhkú. Takéto rozmnožovanie je náročnejšie, zdĺhavejšie, ale pri viacerých kúskoch naraz dokáže priniesť viac rastlín a násobnú radosť z úspechu.
V oblastiach s chladnejším podnebím je potrebné hľuzy kany indickej na jeseň vykopať pred prvými mrazmi. Hľuzy sa očistia a nechajú vyschnúť, potom sa uskladnia na suchom a chladnom mieste, napríklad v pivnici alebo garáži, kde teploty neklesajú pod bod mrazu. Počas zimy môžeme mať hľuzy na tmavom nemrznúcom mieste. Do tepla ich môžeme presunúť počas februára až marca v mäkkej zemine, ktorú môžeme udržiavať vlhkú, nie prevodnenú. Keď sa hľuza začne prebúdzať, vyrašia zelené výhonky novej generácie nadzemnej rastliny a vtedy si hľuza žiada presun do svetlejšieho priestoru. Vtedy je ideálnou teplotou hodnota okolo 17 – 18° C.
Do záhrady ich vysádzame po ústupe jarných mrazov a na miesta, kde ich nebude ohrozovať silný vietor. K múrom, oporám, stenám, plotom a pod. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je, aby rastlina bola v zemi posadená hlbšie, keďže vysoký objem živej hmoty bude nad zemou a znížime tak riziko vyvrátenia a pokrivenia rastliny. Ak dosahuje výšku siahajúcu niekedy až k 2 metrom, niečo to hovorí aj o nárokoch smerom do hĺbky. Nemožno ju sadiť na plytkom mieste s nevhodným podkladom, napríklad zásypom, aké majú novostavby (stavebný odpad, kamenivo a pod. prekryté navozenou hlinou v malej hĺbke). Sadíme preto ideálne do priepustnej pôdy, ktorá má dostatočnú rezervu smerom do hĺbky, aby si mohla rastlina vybudovať koreňovú sústavu.
0 komentárov