Lipa americká ako okrasný strom: rozdiely od bežnej lipy a využitie

Lipa americká (Tilia americana) je v našich končinách už dve storočia známa ako okrasný strom. Výrazne aromatický počas kvitnutia kvetov a tým lákavý pre včely. Včely, ale rovnako tak aj iný hmyz je za podobné druhy stromov mimoriadne vďačný. Zaujímavé môžu byť aj do parkov, alebo väčších záhrad. Všade tam, kde potrebujete získať silný strom bez zdlhavého čakania. Lipa americká totiž rastie rýchlejšie, než európska klasika v podobe druhu lipy malolistej (Tilia cordata).

Kultivar lipy americkej – striebornej

Zaujímavým kultivarom lipy americkej je tzv. Tilia americana Hybrida argentea –  lipa americká strieborná. Kým vrchná strana listov je sýto zelená, spodná strana listov má matný nádych do striebornej. Keďže na dospelý strom pozeráme zväčša práve na vetvy zdola, dojem strieborného stromu je tak výraznejší. Tento druh sa tak stáva oveľa zaujímavejší v okrasnej záhrade a v parkoch napríklad aj pre použiteľný kontrast s inými listnatými stromami. Strieborný efekt je výrazný pri dospelom strome. Na snímke nižšie je mladý strom v predaji v záhradníctve.

V online záhradníctve zahradnici.sk majú strom vysoký 300 – 350 centimetrov, čo už tvorí strom výrazne veľký, kvitnúci a tak plne využívajúci svoje možnosti. Kvet tohto druhu lipy nie je typicky využiteľným pre účely, aké využívame kvet lipy malolistej. Hoci má účinky pri prechladnutí, nie je určený pre pravidelné pitie. Dorastá do výšky 25 metrov.

Pôvod a vlastnosti lipy americkej

Lipa americká pochádza zo Severnej Ameriky, z oblastí od zalesnenej Floridy, Texasu po Kanadu – čiže z lokalít väčšiny východného USA s dostatkom zrážok a vlhkej pôdy. Do Európy sa dostala predovšetkým ako okrasná drevina podobná na našu klasickú lipu, no s vlastnosťami rýchlejšieho rastu s dosahom niekedy až 40 metrovej výšky, zväčša však okolo 25 metrov. To malo byť predpokladom aj pre hospodárske využitie, aj keď zostáva pri okrasnej a včelárskej funkcii. Objavuje sa naozaj len ojedinele v niektorých zámockých parkoch, na cintorínoch aj verejných parkoch.

Charakteristické sú pre ňu veľké listy dlhé cca 20 cm a široké 15 cm. Od našej bežnej lipy malolistej a veľkolistej sa odlišuje niekoľkými charakteristickými vlastnosťami. Je hermafrodit, čiže obsahuje samčie aj samičie kvety a strom sa tak postará o opeľovanie samého seba.

Pestovanie

Lipa americká nie je náročná na pôdu, jej zloženie, alebo zálievku. Základom je však určite priepustná pôda, v mladosti humózna s dostatkom zálievky, kým nezakorení. Potom strom možno ponechať na prirodzenom raste a nevyžaduje si žiadne zásahy. Bežne sa nestrihá, ale v prípade potreby je strih na jar možný. Vhodným stanoviskom je slnečné miesto, prípadne polotieň. Na vhodnom mieste sa rozrastie. Pri nedostatku priestoru môže dochádzať k jej deformáciám v závislosti od tvaru susedných stromov. Americká lipa nemá tak celistvú korunu ako európska, na vrchu je zaoblená.

Využitie kvetu lipy americkej a ďalších častí rastliny

Lipa americká je mierne odlišná. Najmä pri pravidelnej konzumácii hrozí možné predávkovanie. Preto je nutné pristupovať k nasledovným informáciám ako súhrnu účinkov a využitia rastliny najmä v amerických zdrojoch. Pre podrobnosti odporúčame siahnuť po odbornej a podrobnejšej literatúre.

Lipový kvet

Lipový kvet zo stromu lipy americkej nie je tak liečivý ako bežný lipový kvet. Respektíve má určité účinky, ktoré nie sú úplne zhodné s tými u našej klasickej lipy. Kvitne žltým až zlatým kvetom počas júna a júla, čo sa spája s výraznou vôňou a prítomnosťou včiel. Keď sa kvet premieňa na drobný guľatý oriešok, často zostáva zosušená tyčinka ešte súčasťou orieška, čo tak často nevidíme pri klasickej lipe malolistej a veľkolistej. V USA ju využívajú pri chrípke a nachladnutiu, podobne ako u nás, ale nie je odporúčané pravidelné pitie.

Varovným faktom je, že pravidelná konzumácia čaju z kvetov môže spôsobiť poškodenie srdca. Varujú pred tým predovšetkým arboristické americké informačné zdroje. Čaje sa pripravujú z mladých kvetov, pretože čím staršie kvety, tým sa častejšie pri nich v amerických informačných zdrojoch spomínajú narkotické účinky. Čaj zo sušených aj čerstvých kvetov nachádza využitie pri hypertenzii, ako studený pri nadmernom potením, pri tráviacich ťažkostiach a migrénach.

Listy, predovšetkým mladé

Listy nemajú využitie v tradičnej slovenskej ľudovej medicíne. Sú výrazne veľké, väčšie než pri lipe veľkolistej. Aj to je teda rozlišovací prvok lipy z Nového sveta. V americkej domovine ich Indiáni používali v kuchyni a toto využitie je dokonca aktuálne aj dnes. V USA používajú mladé listy surové alebo na varenie pre ich jemnú chuť do šalátov. Rovnako ako surový kvet. Surové do sendvičov namiesto zeleného šalátu. Obklad z listov sa používa pri liečbe popálenín a nálev z nich využívali na vyplachovanie očí.

Ďalšie spektrum využitia má nektár získaný z navŕtaného stromu, čím sa však môže znehodnotiť. Indiáni využívali kôru stromu na množstvo spôsobov. Využívali sa najmä účinky v rámci krvácania tráviaceho traktu, trávenia ako takého a zápalov.

Zaujímavosti:

• V americkej domovine (USA) sa stromu hovorí aj názvami ako Basswood, American Basswood, Carolina basswood, alebo American Linden
• Vnútorná kôra a lyko sa používalo pre svoje pružné vlastnosti na výrobu remienkov, šnúr a povrazov. Spoliehali sa na tento materiál pri mnohých činnostiach, pri nástrojoch, spevňovaní nosidiel, obydlí a pod. Práve využitie lyka viedlo k názvu „lykové drevo“ – basswood.
• Staršie drevo môže rastom vytvárať na kôre ryhy, ktoré môžu mať tmavé sfarbenie, až čierne.
• Strom v jeseni ožltne podobne ako naše lipy.
• V americkej domovine sa v bežných lesoch často objavuje ako kombinácia silných javorov, dubov a ďalších pôvodných druhov. Oproti nim sa však dožíva menej.
• V našich záhradách a parkoch nachádzajú využitie viaceré druhy lipy, ktoré možno na slovenskom trhu zakúpiť. Význam majú počas júna pre včelárov. Ostatne, lipový med je pomerne známy a vyhľadávaný.