Mandľa patrí do rodu Prunus (rovnako ako napríklad broskyňa, čerešňa či slivka). Strom dorastá do výšky 7 až 8 metrov. V kombinácii s vhodným podpníkom však môže byť aj menší. Podľa kvality starostlivosti je životnosť mandlí 25 až 40 rokov. Pestujeme ich ako okrasnú drevinu, ale aj úžitkovú, keďže môže prinášať bohatú a kvalitnú úrodu vlastných mandľových orechov.
Miesto: Mandľa má rada svetlo a teplo. Ideálne je preto miesto s priemernou ročnou teplotou 9 až 10 °C a s priemernými zrážkami aspoň 400 mm. Vhodné sú teplé až strednoteplé lokality s nadmorskou výškou do 350 až 400 metrov. Mandli najviac vyhovujú svahy chránené od severu. U nás sa jej najviac darí vo vinohradníckych oblastiach na juhu Slovenska.
Pôda: Strom sa nesmie sadiť do zamokrených ťažkých pôd. Mandľa totiž znesie skôr príležitostné sucho ako veľký nadbytok vody. Vhodná je stredne ťažká, dobre zásobená pôda s vyšším obsahom vápnika.
Podpníky: Najlepším záhradkárskym tvarom je voľný zákrpok alebo štvrťkmeň so štepením na vhodný podpník. Vhodné podpníky sú:
Podmienky | Ideálny podpník |
sucho, vyšší obsah vápnika v pôde | MN-VA-1; BM-VA-2 |
zásoba vlahy, nižší obsah vápnika v pôde | BSB |
mrazy | Lesiberian |
sucho, mráz, vyšší obsah vápnika v pôde | BD-SU-1 |
iné | MN-VA-2; MN-VS-1; MY-BO-1 |
Najvhodnejší termín výsadby by bol na začiatku jari. Avšak keďže mandle pučia veľmi skoro, odporúča sa skorší jesenný termín. Po výsadbe. Prvý rez po výsadbe je odporúčané robiť až na jar. Ponechávame štyri až päť základných vetvičiek. Na zimu treba zelený kmienok zabaliť do papiera, aby stromček nevyschol. Kontajnerové stromy je samozrejme možné vysádzať celoročne, mimo zimné mesiace.
Korunu je dobré pestovať na voľnejší a presvetlenejší tvar. Potrebné je periodické presvetľovanie koruny ako zábezpeku dobrej rodivosti a zdravia stromu. Ideálne v lete. Udržujúcim rezom odstraňujeme príliš husté, suché či poškodené vetvy.
Na rez sú mandle celkovo málo náročné. Ten vykonávame iba v prvých rokoch po výsadbe. Po 10. až 15. roku života stromu je vhodné ho zmladiť. Najlepšie tesne pred kvitnutím.
Mrazy: Na naše zimné podmienky je mandľa dobre adaptovaná. Jej plodnosť však býva závislá od jarných mrázikov, keďže kvety namŕzajú už pri teplote pod -3 °C. Výhodou je, že strom kvitne pomerne dlho a tak sa niektoré kvety týmto mrazom vyhnú.
Ochorenia: Vo vlhkých podmienkach mandle napáda huba Monilia laxa. Do plodonosných konárikov vniká cez kvet. Strom síce zakvitne, ale vypučaté puky zvädnú, zhnednú a konáriky usychajú. Huba neskôr napadá aj plody a zimuje v odumretých výhonoch alebo mumifikovaných plodoch. Napadnuté časti mandle treba ihneď odstrániť. Ak je v čase kvetu mokré a studené počasie a choroba sa vyskytuje pravidelne každý rok, treba zvážiť postrek. Vhodný je fungicíd, ktorý nepoškodzuje včely. Postrekuje sa na začiatku kvetu aj na začiatku dokvitania, v zásade skoro ráno alebo večer.
Exituje viacero odrôd mandlí. Treba vyberať podľa toho, v akom prostredí chceme strom zasadiť. Dajte si pozor, či vyberáte samoopelivú odrodu alebo cudzoopelivú. Každopádne, vždy je vhodné pestovať aspoň dve odrody.
Strom kvitne už začiatkom marca. Kvetné puky sa vyvíjajú na dvojročnom dreve po dvoch-troch. Kvety sú veľké, biele až ružovkasté s lahodnou vôňou. Nedostatočne opelené kvety predčasne opadajú. Listy sú úzke dlhé a mierne zvlnené po okrajoch.
Mandle dozrievajú koncom septembra a začiatkom októbra. Neskoršie odrody až koncom októbra. Dôležité je neponáhľať sa so zberom a zbierať až vtedy, keď praskne zelené oplodie. Inak sa odstraňuje veľmi zle. Pri niektorých odrodách však oplodie po prasknutí zosychá a mandle vypadávajú na zem. V takomto prípade je dobré ich pozbierať skôr. Po zbere je ideálne plod usušiť na slnku a uskladniť v suchu a chlade.
Mandle sú veľmi zdravé. Olejnaté semená obsahujú viac ako polovicu žiadúcich tukov a veľa bielkovín. Z minerálov sú bohaté na vápnik, draslík, fosfor a horčík. Majú i dobrý obsah železa a zinku. Z vitamínov obsahujú najmä vitamín E, ale aj dobrú dávku vitamínov skupiny B.
Mandle pochádzajú z oblasti Palestíny. Šírili sa cez hodvábnu cestu až na ďaleký východ. Turci a Rimania zase rozšírili mandľovníky na západ spolu s viničom. Najstarší záznam domestikácie mandle pochádza z územia Jordánka spred roku 3000 p. n. l..
Mandle boli po stáročia šľachtené z divo rastúcich mandlí a kvôli obsahu glykozidu amygdalínu, ktorý sa v tele mení na jedovatý kyanovodík, sa museli počas rokov stretnúť aj so sériou odvážnych ochutnávačov.
0 komentárov