Väčšie množstvo popola po kúrení v krbe alebo peci nájde využitie v záhrade. Buď smeruje preosiate od klincov do kompostu, alebo priamo do záhrady, no vždy majte na pamäti, že pre niektoré rastliny bude popol hnojivom a pre iné zárukou úhynu. Bez chodenia okolo horúcej kaše totiž patrí dôležitá zásada, ktorá sa týka pH pôdy. Popolom nesmieme hnojiť rastliny, ktoré potrebujú kyslé pôdy. Kyslé pH by totiž popolom síce získali zdroj vápnika, draslíka a fosforu, ale zároveň by sa zmenila kyslá pH na zásaditú. Takúto schopnosť totiž popol má a niektoré rastliny takýto zásah do alkality neprežijú.
Nevhodné rastliny na hnojenie popolom:
Všetky kyslomilné rastliny, kríky, stromy, plodiny… menovite napríklad:
- Čučoriedky a brusnice
- Azalky a rododendrony
- Aukuby alebo pierisy
- Hortenzie a skimie
- Kamélie
- Borovice
- Vresovcovité rastliny, napr. Leucothoe
Vhodné rastliny:
Na to, aby sme mohli hnojiť popolom je vždy dobré poznať skutočné pH vo vašej záhrade. Tieto hodnoty nebudú celkom rovnomerné, alebo stále vo všetkých miestach záhrady. Pre rozdielnu mieru hnojenia, rôzne pestovanie, či výskyt iných druhov. Napríklad ihličnany, borovice a tuje majú vo svojom okolí viac kyslé pH. V každom dobrom záhradníctve je mimo ponuky chémie a prípravkov proti škodcom aj balenie indikačných prúžkov na test pôdy. V zahraničí ide o „Acid Soil Tester“. Ak je pôda neutrálna, alebo kyslá a chcete sa venovať pestovaniu zeleniny, napríklad aj takému cesnaku, potrebujete zásaditú pôdu.
Popol v okolí ocenia slivky, jadroviny ako marhule, či broskyne. Vo všeobecnosti však popol v neprehnanom množstve bude vhodným prídavkom ku kompostu či do záhrady pre väčšinu stromov v nej. Nepreháňame to vrstvou. Popol je však pre obsah minerálov ich naozaj cenným zdrojom a určite popol nepatrí len tak do smetného koša. Určite nie horúci.
