Hydroizolácia pomocou Fortisolu a možné nedostatky, či chyby

Hydroizolácia pivničných priestorov proti tlakovej vode je boj, ktorý zvádzajú niektorí z nás a podaktorí ho aj vzdávajú cez provizórne, či dokonca dlhodobo provizórne riešenia. Zatápanie stavieb a obrana proti vlhkosti si žiada investíciu časovú, aj finančnú. Zatápané, alebo len premočené priestory vieme izolovať mnohými spôsobmi. U nás sme si už predstavili hydroizolačný náter známy ako Fortisol, jeho dvojzložkovú verziu, ktorá ponúka istejšie a overené výsledky.

Keďže je nezávadný, bez-zápachový a prácu s ním zvládnu aj neprofesionáli, využívame ho opakovane pri niekoľkých aplikáciách. Napriek dlhoročným skúsenostiam sa sami stretávame s problémami, ktoré môžu postihnúť používateľa. Nie pritom hneď, ale o niekoľko mesiacov či rokov. Keďže na jednom z posledných príkladov sa objavili hneď dva z troch častých problémov, dovoľujeme si ich uvádzať tak, aby mohli prispieť k úspore a opatrnosti ďalších čitateľov.

Kvapnutie počas aplikácie, kamienky, alebo nečistoty

Kvapnutie látky na zem, ktorú ponecháte nerozotretú a vytvorí hrboľ, môže byť problém. Napríklad, ak ide o väčší kus a neskôr na miesto prichádza dlažba. Zrezanie takéhoto kopčeka neprichádza do úvahy. Horšie je, ak sa vám podarí kamienok uchytiť o podlahu a pri chodení sa odkopne. So sebou môže strhnúť časť vrstvy a to môže pripraviť cestu vode. Stačí drobný otvor a voda si cestu nájde. Tá tlaková, samozrejme. Rovnaký problém nastáva pri nečistotách, ktoré ste počas aplikácie náteru zanedbali a nevšimli. V nečistom nepripravenom priestore sa podarí nečistota posúvať štetcom, či valčekom, no v základe má akákoľvek nečistota a uvoľnený materiál putovať z priestoru preč ešte pred aplikáciou prvej vrstvy a každej nasledujúcej.

Rohové a okrajové pásy sú… časovaná bomba

Napriek požiadavkám technických výkresov, alebo ľudí, ktorí si pripravujú materiál na aplikáciu náterov, v skutočnom svete tieto rohové fólie nefungujú tak, ako by sme čakali. Osvedčené značky vytvárajú izolačné pásy, ktoré môžeme prilepiť do rohov a údajne majú byť súčasťou takýchto náterov. V skutočnosti sú vhodným materiálom na takýchto pásoch len ich sieťované okraje. Stred tvorený sivými izolačným pásom je skvelý a odolný. Avšak stačí drobná nedokonalosť a silný tlak kdekoľvek po celej dĺžke tejto sivej časti a vzniká problém, ktorý by vlastne inak ani nevznikol. Silná tlaková voda dokáže pri jednej či dvoch vrstvách práve v priestore sivého pruhu Fortisol náter oddeliť od povrchu izolačného pásu a postupne ho oddeľovať. Až tak, že vytvára nafúknutý pás dovtedy, kým na niektorom mieste nepraskne a voda nezačne tiecť.

Takýto jav sa stal na jednom príklade, kde sa tlaková voda objavila a postihla 4 vrstvový náter. Dve vrstvy spodné, na nich okrajový izolačný pás a na ňom ďalšie dve vrstvy náteru. Spodok na uvedenej fotografii vykazuje silného tlaku, ak sa vytvárajú bublinky na rovnej zemi. Práve bublinky tvoria problém pri stlačení. Fortisol má určité pružné vlastnosti, no i tie nie sú nekonečné. V takýchto prípadoch je dobré zvýšiť počet vrstiev na najviac tlakovou vodou postihnuté miesta. prípadne priestor, kde bublinky nepukajú, poistiť pokládkou dlažby s odolným lepidlom, kedy k poškodeniu (dobre skontrolovanej) Fortisolovej vrstvy už potom nemá ako a prečo dochádzať.

Oprava problému:

Opraviť problém po nasadení okrajových hydroizolačných pásov sme mohli urobiť rôzne. Ak požiadavka na ich nasadenie je a nastane takýto problém, istejšie je odstránenie pásov fyzicky, pomocou nožov. Následne na miestach, kde sa Fortisol strhne úplne, opäť použite penetráciu a následne viacero vrstiev Fortisolu. Vždy s dostatočným preschnutím. Ponechaná sieťová časť nevadí. Problémom môže byť len ak zostáva sivá. Pri veľmi tlakovej vode teda tieto pásy môžu predstavovať riziko. Lepšou náhradou je po tretej vrstve použiť sklokeramickú mriežku a pretrieť ju v štvrtej vrstve a následne takémuto priestoru venovať po preschnutí aj piatu a šiestu (do potrebnej problematickej výšky). Samozrejme, so sledovaním stavu počas najbližších mesiacov.

Jediná dierka a bublinka

Je jasné, že každý, kto mal skúsenosť s jedinou dierkou, či jediným otvorom zodpovedným za zatopenie, pochopil význam slovného spojenia „úplne zaizolovaná vaňa“. Izolovanie vnútorných pivníc, do ktorých sa vchádza z hora, si žiada vytvorenie hydroizolačnej vane. V nej si aj drobnú dierku nájde tlak vody a využije na uvoľnenie tohto tlaku. Rizikové sú miesta vŕtaných otvorov. Miesta prechodu prípadnej kabeláže, rúr, prívodov vody. Pukliny v murive, alebo len miesta v nerovnom betóne, či pod nevhodnými materiálmi, ktoré ste nepretreli dostatočne.

Príkladom môže byť nasledujúca situácia. V nerovnom betóne sa snažíte aplikovať 5 vrstiev, ale až neskôr zistíte, že na jednom mieste sa štetec alebo valček nedostal medzi vyčnievajúce okruhliaky zapustené v betóne, medzi ktorými bol priestor pretretý jedinou vrstvou, prípadne dvoma. Celé okolie má na sebe 5 vrstiev, ale zdanlivo prejdený a pretretý priestor v skutočnosti má len tenkú vrstvu. Tlak vody sa na takomto mieste môže prejaviť tak, že ako miesto priechodné ľahko prerazí vodou a v prípade nevšimnutia je táto jedna malá nedokonalosť príčinou zatopenia pivnice. Voda môže pretekať pomaly, bez zvuku, ale intenzívne. V prípade čistej vody, alebo miesta na mieste priamo neviditeľnom, môže ísť o problém, ktorý hneď neodhalíte.

Preto platí niekoľko zásadných rád:

• Vrstvy robiť súvislé a dokonalé
• Dať si obzvlášť pozor na nerovné časti, uvoľnené či sypké časti, ktoré potrebujú nevyhnutnú opravu a až následne aplikáciu Fortisolu a podobných látok
• Pri silnej tlakovej vode sa vyhnúť izolačným pásom do okrajov a rohov, ak majú hladký sivý povrch, na ktorom sa nemusí izolačná hmota dostatočne uchytiť. Aby sa nestalo, že sa z týchto priestorov stane nový kanál a priestor na „nafukovanie“ jednej súvislej veľkej bubliny – časovanej bomby.