Plemená psov: Bernardín, viac než lavínový záchranca a filmový Beethoven

Len máloktorý pes je známy ako Bernardín. Mohutný chlpatý pes s bielo-hnedým sfarbením srsti (sfarbenie typické pre alpské plemená a je blízky príbuzný švajčiarskym salašníckym psom ako sú bernský salašnícky, entlebušský, appenzelský a veľký švajčiarsky salašnícky pes.), veľkým ňufákom a typickým súdkom rumu zaveseným na krku. Bernardín je v súčasnosti psom, pri ktorom chovateľ počíta, že má silné hlasivky a predsa ide o tiché vyrovnané plemeno. Príliš chybná povaha však aj z plemena s výbornými predpokladami docieliť nevyrovnaného psa. Hlučnosť záleží od povahy, no vo všeobecnosti je bernardín oddaný rodinný priateľ, ktorý bezdôvodne nešteká, je priateľský, vhodný k deťom, no rovnako tak dobre chápe svoju úlohu strážcu rodiny. Cez plot k nemu neskáčte.

Bernardín

Je veľký, ťažký s veľmi silným skusom čeľustí. Ide o dhlosrté plemeno a preto je nutné na strane chovateľa počítať s vyššími nákladmi na granule. Srsť si vyžaduje priebežne česať. Je náročnejší na priestor, takže je ideálny na veľký dvor a do záhrad. Menšie kríky je dobré chrániť. K veterinárovi je ho nutné presúvať v aute s dostatkom priestoru. Možno aj v bežnom osobnom s využitím krycej plachty závesnej na zadné sedačky. Slinotvorba nie je len hra filmárov v známej filmovej sérií, ale realita.

História

Ľudia si zidealizovali predstavu, že práve týmto mokom bernardíny zachraňujú ľudí spod lavín v Alpách. Všetko je ale úplne inak. Na hraniciach medzi talianskom a švajčiarskom stojí už vyše tisíc rokov na brehu horského jazera kláštor, ktorý založil sv. Bernard.

V drsnom prostredí Álp v nadmorskej výške vyše 2400 m poskytoval odjakživa útočisko turistom, ktorí sa vydali nebezpečnou cestou cez horský priechod naprieč Alpami.

Vznik v kláštore

Mnísi v kláštore vyšľachtili z mohutných ovčiarskych plemien psov, ktorých korene siahali až do Rímskej ríše, bernardíny. Prvá zmienka o tomto plemene pochádza ešte z roku 1707. Bez nejakého špeciálneho výcviku sa stal vďaka svojim schopnostiam pomocníkom pre ľudí v horách. Už vtedy totiž vedeli vycítiť ľudí pod lavínou.

Na akcie do hôr išlo vždy viacej psov – jedny hľadali ľudí zasypaných lavínou, druhí bežali na pomoc do kláštora. Z histórie je známe, že existuje vyše 2000 prípadov, kedy bernardín zachránil ľudský život. Azda najslávnejším sa stal bernardín Barry, ktorému sa podarilo zachrániť až 40 ľudí a za to si vyslúžil svoje čestné miesto v prírodovednom múzeu v Berne.

Pre ich schopnosti a pôvod ľudia nazývali bernardíny sväté psy.

Súčasnosť

V rokoch 1816 až 1918 boli v Alpách veľmi tuhé zimy a veľa psov vtedy zahynulo. Bernardínom tak hrozil zánik. Mnísi ich teda začali páriť s inými plemenami, napríklad s novofundlandskými psami. Týmto párením bernardín stratil mnoho svojich schopností, napríklad mu narástla dlhšia srsť, čo sa javilo ako veľký problém. Lebo keď zamrzla ťažila psa a ťahala ho svojou váhou k zemi.

V súčasnej dobe sa už bernardíny na záchranu ľudí nevyužívajú. A pes s povestným súdkom rumu zaveseným na krku je len legenda.  Odborníci však tvrdia, že alkohol nikdy so sebou nenosil. Napriek tomu, súdok nesmie chýbať na každom plyšákovi bernardína, ktorých sú stánky so suvenírmi vo švajčiarsku plné. Skutočný príbeh tohto statočného psa môžete spoznať priamo v kláštore sv. Bernarda, kde je chovná stanica aj naďalej a múzeum.

  • Prvá zmienka: v roku 1707
  • Výška: približne 70-8 cm
  • Váha: až 140 kg
  • Vlastnosti: priateľský, obetavý a vytrvalý

 


Zavřít reklamu
Zavřít reklamu