Rebarbora: listová zelenina, obsah vitamínov a jej využitie

Rebarbora. Záhrady ňou získajú vizuálne spestrenie vďaka jej veľkým listom a v čase júna a júla zaujme aj výrazný veľký stojatý kvet, z ktorého sa sypú semienka. Každý má nejaké spomienky na detstvo. Veď pre mnohých z nás bol rebarborový koláč synonymom leta, prípadne len surové žuvanie kyslých dužín je niečo, čo sa pri vyslovení názvu tejto plodiny musí objaviť pred očami väčšiny z nás.

Ľudia pestujú rebarboru pre jej dužinaté stopky, ktoré môžu dorastať až do 70cm. Nad stopkami sa týčia mierne zvlnené listy podobné lopúchom. Korene má zapustené hlboko v zemi, kde sa vytvára koreňová hľuza. Dužinaté stopky rebarbory radíme skôr medzi ovocie ako zeleninu.

Pôvod rebarbory

Pôvod rebarbory siaha až do severného Mongolska a východnej Sibíri. Pestuje sa však po celej Európe a zaraďujeme ju do čeľade stavikrvovitej. Na našom území nie je stále veľmi rozšírená. To je škoda, pretože keby ju ľudia pestovali dlho by im prinášala radosť, ale najmä úžitok.

Výživové hodnoty

Rebarbora obsahuje množstvo vitamínov a minerálov.

• Vitamíny: Vitamín B1, B2, B3, B5, B6, B9, C, E a K.
• Minerály: Horčík, Vápnik, Zinok, Železo, Sodík, Draslík, Mangán a Fosfor.

Iné dôležité látky

Okrem kyseliny jablčnej a kyseliny citrónovej rebarbora obsahuje aj kyselinu oxalovú. Preto ju nemôžu konzumovať ľudia s hypokalcémiou.

Význam a vlastnosti

Rebarbora podporuje tvorbu buniek, optimálnu činnosť ciev a mozgu. Vápnik podporuje tvorbu kostí a kostnej drene, upokojuje nervy, preto je rebarbora obzvlášť vhodné pre ženy v období menopauzy. Vysoký obsah draslíka v rebarbore odvodňuje organizmus, čo je veľmi dôležité pre ľudí, ktorí sa nesprávne stravujú.

Rebarbora je taktiež bohatá na vlákninu, detoxikuje a potláča zápchu. Používame ju nastrúhanú do koláčov, ako posýpku, alebo ako priamu súčasť cesta. Záleží od receptu. Priamo stonky (presnejšie dužinatá stonka listov bez samotných listov) sa dajú odšťavovať a môžu byť súčasťou koktailov smoothie, polievok, šalátov, ako aj rôznych chladených štiav a sirupov. Dôležité je mať reborboru očistenú od príliš drevnatých, alebo naopak príliš mäkkých častí, olúpanú o vonkajšiu časť a listy samotné.

Z pohľadu pestovateľa:

Ide o viacročnú rastlinu, ktorá má veľké listy posadené nízko pri zemi. Pri kosení sa dá ľahko poškodiť, no rastline to nemusí fatálne neublížiť. Semienka sa objavia v rámci krásneho červeného kvetu už v máji a júni. Počas júla máte semienka na rastline suché a môžete kvet odstrihnúť. Má pevnú dutú stonku. Semien môže byť niekoľko stoviek až viac ako tisíc na jedinom zložitom kvete.  Využíva sa aj ako vizuálne spestrenie záhrady. Niektoré odrody sú viac sfarbené do červena.

• Skladujeme ju po odrezaní, či odlomení len pár dní v chladničke, neskôr sa môže pokaziť. Až pred spracovaním ju ošúpeme
• Šupanie sa robí ľahko, vlákna sa dajú pekne sťahovať s nárezom a ťahaním nožom

POZOR!!!

Listy rebarbory sú jedovaté. Jesť by sme mali výlučne len jej stonky. Ak však máte zdravotné problémy so sliznicou žalúdka alebo vás trápia obličkové kamene, nejedzte rebarboru vôbec. V tomto prípade by vám mohla veľmi uškodiť kyselina šťavelová, ktorá je obsiahnutá v rebarbore, vyvolať zdravotné problémy.