Alocasia macrorrhiza, jej listy a voňavý kvet + postrehy pestovateľa

Alocasia macrorrhiza je unikátna kvetina. Niekde jej hovoria „slonie ucho“ inde jej môžu hovoriť ako veľkolistej kvetine s voňavým kvetom, aký nemá vôňou páru. Má naozaj krásne veľké listy so výraznou zelenou farbou a prírodným leskom. Ten len umocníme, ak listy poprášime a doprajeme im tak vlhkosť aj priamo na listy. Je teplomilná, čiže v zime bezpodmienečne interiérová. Počas teplých mesiacov môžete mať rastlinu aj vonku. Pre pestovateľa tohto kvetu prinesie niekoľko zážitkov. Možno žijete vášňou pre monsteru, rôzne veľké mohutné rastliny. Práve u takýchto ľudí s vášňou pre veľké zelené „stvorenia“ bude mať macrorrhiza alocasia so svojim zvláštnym názvom svoje dôležité miesto.

Foto: rastline sme sa už venovali v rámci všeobecného článku. Aktuálny článok je zameraný na osobné skúsenosti, nie druh ako taký.

Jej listy a kvet sú naozaj jedinečné

Listy alocasie macrorrhiza sú veľmi veľké, na niekoľko dlaní vedľa seba. Sú hrubé, no nie nezraniteľné. Ak vyrastajú príliš husto pri sebe, môžu si vzájomne zavadzať, čo je možné využiť pri jemných úpravách a usmerneniach vlastnou rukou. Z podobného puku, ako sa rodia nové listy, môže vyrásť kvet. Ten sa na začiatku prejavuje ako nový lístok (podlhovastý výrastok zo stredu rastliny), no len čo sa začne deliť na akoby „dve brušká“ a pomaly otvárať, vykuknúť z neho môže časť aromatickej tyčinky. Vtedy si môžete byť istí kvetom. Pripomína kvet, akým sa pýši rozšírenejší, ale drobnejší lopatkovec.

Kvet alocasie je naozaj unikátny pri bližšom pohľade a nadýchnutí. Je zložený z dvoch štruktúr. Bielej a krémovej. Každá má inú kresbu, no spoločne vytvárajú jeden tyčinkový tvar, ktorý pripomína cukrovinku. Má výraznú vôňu. Vôňa alocasie je neobyčajne výrazná, sladká. Pripomína vanilku s prímesou ďalších sladkých vôní. Táto vôňa sa dá nazvať jedinečnou, hoci vzdialene pripomína mnoho iných aróm kvetových, alebo koreninových.

Klasický zelený list z počiatku vyzerá podobne. Čím je výrastok – postupne dlhý zelený zvitok väčší, tým viac výraznejšie je žilnatenie a riasenie. Postupne sa roztvorí a z vlnitého vrásčitého listu sa pomaly stáva hladší a mohutnejší list.

Pôvod rastliny a podmienky pre jej pestovanie

Alocasia macrorhiza pochádza z Tichomoria. Rásť môže od Šalamúnových ostrovov po niektoré časti Indonézie, Filipíny a dariť sa jej bude aj v Novom Zélande a Austrálii. V našich podmienkach sa jej darí v bežnej domácnosti, kde neklesá teplota dlhodobo pod 18°C. Nie je tak vhodná do zimných záhrad, či zimovacích priestorov v garážach a altánkoch. Vo svojej domovine sa tak stretáva s vyššími teplotami, ale tiež vlhkosťou.

Zálievka je pre alocasiu dôležitá. Venujte jej preto pozornosť. Neprelievajte ju, ale venujte jej pozornosť tak, aby ste jej zeminu neponechávali preschnutú. Rastline prospieva, ak sú listy poprášené vodou rozprašovačom. To pri takýchto rastlinách nie je žiadnou novinkou. Listom to dodáva lesk, osobitú krásu a výraznosť. Listy to zbavuje aj prípadného prachu.

Rastlinu nevystavujeme vetru a ani priamemu slnku. Ideálne miesto je slnečné, cez žalúzie, alebo na miestach, kde nepresahuje priame slnko viac ako dve hodiny. Clonenie je však výhodou. Rastlina svetlo potrebuje. Mrazy jej ublížia a slabá zálievka tiež.  Ide o veľký kúsok, čo demonštrujú aj viaceré fotografie v záhradníctve zahradnici.sk, kde ju majú v ponuke.

Alocasia macrorrhiza a niekoľko postrehov

Alocasia macrorrhiza nemá drevnatú stonku, skôr pripomína bežné izbové rastliny. Lenže práve pevnosť a hrúbka stonky sa skôr ponáša na palmy. Mať veľkú alocasiu doma znamená mať rastlinu, ktorá v niečom pripomína palmy, hoci má od nich dosť ďaleko. Postupným rastom a odumieraním listov sa tvorí základový „kmeň“ rastliny. Rastlina však listy nevymieňa rýchlo a ani často, takže nepridáva prácu navyše.

• Jednotlivé listy vyrastajú z neho, no majú zaujímavú štruktúru. Nejde o priamu stonku, ale majú tiež akýsi pevný závoj (povedzme „lalok“, ktorý spevňuje stonku podobne, ako stredoveké hradby a kostoly majú podpery), ktorý výrazne spevňuje ich stabilitu a zaisťuje celú stonku s listom na mieste bez pohybu.
• Listy sú naozaj krásne a pevné. Bude vás to nútiť dotýkať sa ich. Pre veľkosť, aj tvarovanie.
• Nový list dokáže vyrásť za 2 dni do výšky neuveriteľných 30 centimetrov. Ak by sme to nevideli, informácií by sme neverili. Vzhľadom na fakt, že následne rast spomalí a zastaví sa až v plnej výške, je to zaujímavá informácia.
• Akonáhle vám vykvitne, bude to zážitok. Kvitne len spokojná rastlina a aj to nie veľmi dlho. Po pár dňoch je jasno biely kvet hnedý, a postupne mokvavie a odumrie.

foto: vľavo fotografia kvetu pri otváraní a fotografia o 8 dní, keď kvet odumrie, na pravo. Viditeľný je tiež celkom nový ešte zatvorený list, ktorý vyrástol za dva dni, púčik nového listu a rašenie nového kvetu, ktorý pred 24 hodinami bol len drobným zárodkom. Takýto rýchly rast sa však čoskoro spomalí.

Začiatok s macrorrhizou

• Zakúpiť sa dá aj veľká dospelá rastlina (majú ju online na zahradnici.sk). Len tá naša mala pri doručení kuriérom okolo 60 kilogramov s nádobou a prinútila nás meniť nábytok a celkom zariadiť inak jednu provizórnu miestnosť.
• Získali sme však unikátne oživenie rohu, ktorý bol len rohom s policou a takým by zrejme aj zostal. Alocasia macrorrhiza si bude žiadať veľké haly, obývačky, voľné rohy, priestor pri francúzskom okne, alebo na mieste, kde jeho rastúce listy od zeme dosiahnu úroveň okna. Nebude vhodným kvetom do malých stiesnených bytov, kde je riešený každý kúsok priestoru s ohľadom na využiteľnosť. Bude naplnením vášne nadšenca pre rastliny v byte, či dome.
• Napriek možnému pocitu, že pestovanie je náročné, nie je. Majte rozprašovač niekde po ruke a pre neprehliadnuteľnosť alocasie sa nedá prehliadnuť. O to viac, ak zakvitne.

Zaujímavosť: nečakané zistenie pestovateľa je, že rastlina z pôdy vyťahuje vodu a sama si ovlažuje svoje listy. Voda potom listami steká po stonke listu späť do rastliny. Kolobeh vody, ktorým si rastlina zvlčuje vyššie položené časti, je naozaj unikátny a s ničím podobným sme sa doteraz nestretli. Nemajte pod ňou naukladané knihy. Občas nejaká kvapka vody by mohla kvapnúť na papier, kde nebude žiadúca.