Dlažbu v bežnom rodinnom dome pokladáme s tým, že zrejme nebude slúžiť večne, hoci vždy v niečo také dúfame. Životnosť obkladov a keramickej dlažby sa počíta na desaťročia. Znižuje ju však mechanické opotrebovanie, pevná obuv na priechodných miestach, pokladanie alebo pády väčších, aj drobných predmetov a samozrejme aj neodborná práca majstrov. Vieme o tom naozaj veľa. Jej životnosť skrátka jedného dňa skončí, alebo jeden chybný dielik prinúti zvážiť prerobenie celej dlažby. Tu vzniká veľa otázok a medzi nimi aj nákladovosť celej prerábky.
TIP: potrebu zachovať si pár kúskov / platní dlažby po pokládke do rezervy si všimneme až po rokoch. Nechceme si pripustiť, že by mohla nejaká dlaždica prasknúť a preto veľa krát ani nepočítame s rezervou. Ideálne je, ak máme aspoň informáciu o výrobcovi a nájdeme daný model ešte stále v predaji. Aj to je žiaľ často len túžba a len zázrakom vtedy pomôže internetová inzercia a dopyt. Pritom tá jedna či dve poškodené sú často na tak viditeľnom mieste, že máte sto chutí podlahu vymeniť celú… alebo položiť na túto ďalšiu.
Nie je ničím neobvyklým, ak sa nová dlažba pokladá na pôvodnú dlažbu. Vnímať toto riešenie môžeme ako spôsob, ako ušetriť mnoho práce pri vysekávaní keramiky a lepidla z poteru z podlahy. S tým sa viaže množstvo odpadu, spálenej energie, ľudskej práce, potrebnej chute do niečoho takého a samozrejme preč s nábytkom a celým zariadením. Odlietavajúce kúsky sa často berú ako nehodné pozastavovať sa nad nimi… kým neodletia nevhodným smerom.
Dlažbu možno nalepiť na inú dlažbu. Pevný podkladový materiál je stále pevným materiálom a rovnomerne nanesená vhodná hrúbka lepidla sa postará o správnu priľnavosť novej dlažby. Počítať sa však musí s niečím pomerne zásadným. Prahy dverí dnes nie sú bežnou súčasťou domov. Budete mať skok. Prípadne v niektorých domoch bude nutné upraviť aj zárubne a dvere. Pri nových obložkových zárubniach postačí skontrolovať stavebný otvor a inštalovať ich v závislosti od novej výšky. Pri dverách, ktoré už stoja zrejme pôjde o nutnosť zrezania. Pri plných masívnych drevách bude nutné vybrúsiť. Pri kovových dverách… zvážte naozaj celú pokládku dlažby na dlažbu, prípadne možnosť úpravy dverí.
Stretávame sa s názormi, že klasické flexi lepidlo na dlažbu použité na ďalšiu dlažbu, ako spojivo vystačí a vlastnosť podlahového kúrenia sa nemení. Jeho funkciou je zohriať betónový poter a dlažbu, čiže aj dve vrstvy dlažby. Podlahové kúrenie má schopnosť túto vrstvu vyhriať, keďže izolácia pod ňou teplo neprepúšťa do zeme, ale len hore. Stretávame sa však aj s názormi, že druhá dlažba je nešťastné, ba najnešťastnejšie riešenie. Pochopiteľne, zvyšujeme výšku podlahy a hrúbku podlahy, čo v konečnom dôsledku rovnako pre ako proti. Z praxe však poznáme aj prípady, kedy sa po položení druhej podlahy neobjavil žiaden pokles výkonu podlahového vykurovania.
Starú dlažbu z podlahy vysekávame po zaistení priestoru a okien. Je rozdiel, či to robíme ručným, alebo elektrickým náradím. V každom prípade sa toto odohráva na vrchnom betónovom potere. Najčastejšou otázkou je, ako veľmi to ublíži podlahovému kúreniu. Je nutné rozlišovať prácu so zbíjačkou kolmo k zemi, kedy sekáme a vytvárame diery do poteru (v žiadnom prípade, pokiaľ chcete zachovať funkčné podlahové kúrenie) a rozlišujeme búracie / sekacie kladivo prikladané šikmo nezachádzajúc do betónového poteru. V ňom sa ukrýva vykurovacia sústava hadíc. Preseknutie, praskliny v betónovom potere, môžu poškodiť hadice. Dobre uložené majú minimálne, alebo žiadne spojenia pod betónom, no i tak je prasklina betónu veľké riziko.
Sekanie dlažby chce opatrnosť a prehnané riskantné kúsky sa určite neodporúčajú. Neodbornosť môže urobiť zásah do funkčnosti, aj napriek tomu, že niektorí domáci majstri nepokladajú túto činnosť nijako za rizikovú. Žiaľ, vieme svoje. Istotou je aj železný klin s kladivom, ktorý na menšie plochy celom postačí. Ručná práca je istejšia a nedá sa vyhovoriť, že „jednoducho to zbesilé elektrické búracie kladivo náhle ušlo nechceným smerom“.
Pozor, vysekaná dlažba patrí do stavebného odpadu, nie do komunálneho. Hoci toto mnohí poznáme, v rámci bytovej prerábky sa len malé percento ľudí odhodlá na odvoz do zberného dvora. Zväčša tašky s odpadom navezené do pivnice sa postupne strácajú v bytových kontajneroch. Za takéto konanie je možné vyvodiť dôsledky a nemusí byť ťažké vypátrať pôvodcu. Tvrdíme niečo o ekológii, no zostáva len pri tvrdeniach.
Aké sú vaše skúsenosti? Podeľte sa s nami v komentároch.
0 komentárov