Papája: pestovanie papáje na Slovensku, podmienky, úroda a strih stromu

Že sa aj v našich končinách dokáže urodiť mango, banán, alebo citrusové plody sme si zvykli najmä vďaka ostrieľaným pestovateľom a zimným záhradám. Dnes nie je problém pestovať v presklenej zimnej záhrade, terase, alebo vo vyhrievanom skleníku rôzne typy ovocia. Papája je známe exotické ovocie, ktoré mnohí z nás ešte ani nevideli naživo, nieto ho pestovali. A predsa je zástupcom tých ovocných stromov, ktoré si môžete pestovať aj v našich končinách, hoci v zime si bude vyžadovať patričnú ochranu.

Nie len že je papája zaujímavým a pre mnohých aj chutným ovocím, jej plody majú rôzne využitie, no aj ako strom má niečo do seba. Zaujímavú stavbu koruny a nádherné veľké zložité listy, ktoré už na prvý pohľad pôsobia exoticky. Takže papája melónová (carica papaya) a na Slovensku?

Prečo papája a koho taký strom nadchne?

Papája Melónová – Carica papaya je zaujímavá samotným vzhľadom stromu. Na Slovensku je pestovanie tohto stromu skôr veľkou neznámou. Je to aj preto, že juhoamerická plodina pestovaná pre svoje ovocie, nie je v Európe veľmi rozšírená a aj dodávateľov týchto stromov je málo. My sme našli na Slovensku predajcu zahradnici.sk, kde je papája vo veľkosti, či skôr výšky okolo 1,5 metra a viac. Predajca uvádza, že ide o samoopelivú rastlinu, ktorá zvláda ochladenie a mrazy -2°C. Pre niekoho to však môže byť láska na prvý pohľad a ak má vhodné podmienky, tak aj naplnená.

Poteší pestovateľa, ktorý chce niečo unikátne a zaujímavé. Nie iba na ohúrenie susedov a priateľov, ale povedzme na vyskúšanie výzvy získať známe tropické ovocie aj v domácich podmienkach. Plody pôsobia ako predĺžený melón, alebo malé tekvičky. Ich žltá dužina meniaca farbu až do zrelej červenej aj chuťovo pôsobí ako cukrový melón. Konzumuje sa čerstvé, používa sa do ovocných zmesí, štiav, v bežnom predaji poznáme papáju ako sušené a kandizované ovocie. V Južnej Amerike je bežnou súčasťou koktailov, ovocných zdobených mís, smoothie, rôznych zmrzlín, mixov, nápojov, ako ochucovadlo aj súčasť kulinárskej kuchyne.

Pestovanie papáje – kde začať?

Papája, ako nazveme plod, ale aj samotný strom podobne ako je to pri čerešni, hruške, alebo slivke, si žiada dostatok slnka. Keďže dokáže rásť pomerne rýchlo a v prírode by mohla dosiahnuť aj 8 či 10 metrovú výšku pri naozaj výborných podmienkach, bude si žiadať dostatočne veľkú nádobu, prípadne zväčšovanie tejto nádoby. Výhodou je zimná záhrada otočená k celodennému slnku, ideálne s priamym prienikom slnka cez čisté okenné sklo. Papája pestovaná v nádobách vonku bude vďačná za také miesto, ktoré je chránené pred silným vetrom, ale s dostatkom slnka.

Pôdu potrebuje priepustnú a v nádobe by sa nemala držať trvalo voda. Je preto vhodné použiť drenáž. V tropických kútoch sveta, v Taliansku, na Floride, v Austrálii, Filipínach, Afrike aj v jej domovine sa pestovať papáju dá bez veľkých ťažkostí. V našich podmienkach žiaľ musíme prijať fakt, že potrebuje nádobu, alebo skleník, prípadne alternatívny chránený priestor.

Foto stromčeka pripraveného na predaj z kysuckého obchodu zahradnici.sk, uvádzaného pod celým názvom Papája Melónová – Carica papaya 

Pri pestovaní papáje si dajte pozor predovšetkým na:

1. Strihanie stromu papáje nie je komplikované. Používajte vydezinfikované nožnice liehom, aby ste zamedzili priechodu chorôb. Strom je možné udržiavať v nižšej výške, no doprajte mu minimálne 2 metre na dostatočné podmienky rastu kvetov a plodov. Odstraňujte choré, alebo suché listy od stonky.
2. Priveľa spodných listov pokojne odstráňte a nechajte rastline naplno vyniknúť tie v hornej časti stromčeka.
3. Používajte ochranné rukavice, prípadne okuliare. Nie, nejde o vtip. Papája, jej drevo a listy môžu mať latexový povrch. Latexové výlučky môžu byť dráždivé pre ľudskú pokožku a je preto vhodné používať ochranu. (zaujímavé prepojenie na latex 🙂 ). Tento fakt (dotýkanie sa latexového povrchu) môže byť pre alergikov a citlivé osoby problémom.

Čo s príliš veľkým stromom, ktorý slabo rodí?

Pestovatelia v severnejších častiach USA radia pri príliš vysokých stromoch, oslabených, alebo slabo rodiacich stromoch od ktorých neočakávate tento rok úrodu, zastrihnúť skoro na jar papáju vo výške 1 meter. Tento rez prekryte nerozpadavým (nedegradovateľným igelitom) a obviažte vhodnou páskou. Pri rezaní opäť použite rukavice. V priebehu niekoľkých týždňoch sa na strome začnú objavovať iné výhony. Z pravidla nejde o jeden, ale viacero. Pokiaľ je jeden z nich vitálnejší a rýchlejší, pričom dosahuje zhruba 40 cm a oproti ostatným pôsobí dostatočne silno, ostatné odstráňte a ponechajte ten najživotaschopnejší.

Zaujímavosti:

• Plody sa rodia z krásnych malých bielych kvetov vyrastajúcich priamo na stonke striedavo k jednotlivým predĺženým konárom.
• Stromček si viete vypestovať aj zo semienok plodov, ktoré sú dostatočne prezreté a plod nebol utrhnutý zo stromu príliš skoro. Trvá to však dlhšie. O mnoho dlhšie, ako získať celý strom priamou kúpou.
• Papája nevytvára vetvy. Má len hlavný, prípadne rozvetvený kmeň z ktorého vyrastajú veľké listy na dlhších stonkách. Preto sa aj strihu pristupuje inak.
• Listy môžu vzdialene pripomínať Japonskú aráliu (Fatsia japonica), či figovník, hoci samotný kmeň už pripomína tropické palmy a ich vzor.
• Platí, že kvet a následne plod nemusí vyrásť vždy medzi listami. Objaviť sa môže aj na holej stonke oveľa nižšie. Ak máte malý stromček a miesto je v dosahu detí, či domácich zvierat, nezaškodí si kvet chrániť pred chytaním a stláčaním rastúceho a dozrievajúceho plodu. Preventívne. Počas rastu je totiž tento zjav lákavý na dotyk a vlastné skúmanie. Hold exotika.
• Ak vám pestovanie do úplného zrelého stavu slovenské podmienky nedovolia, nedozreté plody papáje môžete uvariť. Kým zrelá papája sa je surová ako klasické ovocie, nedozretá, čiže nezrelá papája sa musí tepelne upraviť. V takom prípade je súčasťou kari omáčok, môže byť využitá v rôznych receptoch na spôsob gulášov, mäsových omáčok a pod.
• Plody papáje majú šupku jedlú, no len za predpokladu, že ste sa nedotýkali stromu a následne plodu a nepreniesli tak prírodný latex na ovocie. Zväčša sa však šupky zbavujeme ošúpaním až potom, čo odrežeme oba konce. Zrniečka odstránime ako pri dyniach – polievkovou lyžicou a dužinu nakrájame na kocky, ktoré sú základom spracovania v mnohých receptoch.