Podlahové lišty majú zmysel, nasadiť ich nemusí byť problém

Podlahové lišty, ktorým občas hovoríme aj nesprávne “rohové lišty” majú oveľa väčšiu dôležitosť, ako si bez veľkej filozofie myslíme. Do stretu podlahy a steny musíte dať do každej používanej miestnosti niečo, čo bude chrániť stenu pri umývaní podlahy, chôdzi, ale napríklad aj skrýva nedokonalosti, ukončenie, izolácie, či káble.

Niektoré druhy zvládnete nasadiť sami

Sú lišty, ktoré zvládnete nasadiť aj bez veľkej zručnosti a znalostí stavebníckych remesiel. Napríklad tie, ktoré majú dva diely a základňa sa prišrobuje k stene, pričom druhým dielom sa základňa (viditeľné šroby) zakrýva. Najľahšie a najrýchlejšie nasadíte plastové tipy, ktoré je možné rezať pomocou ostrých nožov, alebo ešte lepšie ostrej pílky na železo. Tá odreže lištu najrovnejšie bez ohýbania a skákania pri rezaní. Plastové lišty majú aj jednu funkciu a to skrývanie káblov napríklad od počítačovej siete LAN, telefónny kábel, či inú tenkú kabeláž napríklad v staršom dome pri dodatočnom rozvode robenom neskôr.

To je síce fajn, no vstup káblov a výstup je potom o niečo komplikovanejší a je potrebné aj určitú dávku šikovnosti, či kreativity, nech to naďalej vypadá pekne.

Nasadenie bežného formátu

Nasadiť bežný formát plastovej lišty je jednoduchšie ako formáty drevených líšt, ktoré však môžu byť ploché a nezakryjú nedokonalosti a rôzne rozostupy napríklad pri laminátovej podlahe. Pokiaľ vám pri ich inštalácií chýba odvaha, či akékoľvek skúsenosti, nečaká vás žiadna pohroma. No potrebujete vŕtačku, ideálne vrták 6 do panelu či kameňa, alebo dreva ak vŕtate do sadrokartónu (vrátane OSB dosiek pri drevodomoch). Pri vrtáku 6 mm potrebujete aj skvelý a rýchly vynález, natĺkacie šroby s hmoždinkou 6. Ak si neviete rady, v každom poriadnom obchode so šrobmi kúpite natĺkačky 6×40.

1. Prikladajte a vymerajte. Neprišrobujte si niečo, čo nesedí. Najmä vytiahnuť natĺkačku v takomto prípade bude poriadna šlamastika, alebo používanie sily, ktorá sa mohla ušetriť.
2. Vŕtajte pokojne s priloženou základnou lištou, pokiaľ viete vŕtať, problém to nie je. Horšie je niečo navŕtať niekam, kde nemáte potrebnú dierku základne.
3. Dobre vyvŕtaná (rovno a viac ako 40 mm hlboko) dierka vám pustí vložiť natĺkačku a jemne poklopkajte kladivkom dovtedy, kým nie je hmoždinka celá vo vnútri a svojimi okrajmi uchytí základňu lištu pevne o stenu. Vtedy šrob dotiahnite uťahovačkou, alebo šrobovákom. Absolútny základ je zatĺť hmoždinku, aby jej okraje splnili funkciu utiahnutia základne o stenu.

Robíme to prvý krát?

Pozor, malé kladivko a nikdy nie na doraz!

Natĺkačky vbíjajte malým kladivkom, nie je nutná veľká sila. Dobrá rada pre tých, čo nedokážu trafiť kladivom po hlavičke, hoci ťukance majú byť mierne bez veľkej sily (netrafiť je teda nemožné) je riešenie pomocou malého kovového kvádrika, ktorý priložíte o šrob a kladivom klopkáte po kvádriku. Takto totiž veľmi rýchlo dokážete zničiť lištu, po ktorej buchnete kladivom hoci nechtiac viac na hranu lišty. „Najlepšie, ak sa vám 18 dierok podarilo dobre a pri 19. Dierke ste si rozflákali celú lištu. Kladivom po lište, najmä plastovej a z iného mäkkého materiálu, nikdy nebúchajte.

Hmoždinka nie je vo vnútri celá?

Ak sa náhodou pri zatĺkaní pohybuje len šrob v hmoždinke a hmoždinka stále vytŕča, máte vrták 5 alebo inú menšiu veľkosť, prípadne ste nepoužili správnu natĺkačku, či urobili chybu niekde inde. To, že sa hmoždinka odmieta posunúť pri zatĺkaní do dierky je viditeľné, už keď šrob vchádza do hmoždinky, no tá zostáva stále na mieste bez pohnutia. Takúto zatĺkačku sa nesnažte dostať dnu. Veľmi hravo sa podarí poškodiť aj lištu pri snahe dostať šrob aj s hmoždinkou do vnútra.