S koncom kúpacej sezóny prichádza čas na zazimovanie bazénov. Pri menších nadzemných bazénoch to môže znamenať aj úplné vypustenie vody, vyčistenie a uskladnenie. Väčšie zapustené bazény sa však spravidla zazimujú s ponechaním potrebného množstva vody. Osobitnú pozornosť si vyžadujú bazény so slanou vodou. Tá sa totiž nedá bez rizika vypustiť na trávnik, do záhonov ani do okolitej pôdy. Problémom nemusí byť iba použitá bazénová chémia, ale aj samotná soľ, ktorá vo vode zostáva aj po skončení prevádzky salinátora.
Slaná voda v bazéne nie je morská voda
Bazény využívajúce soľ si získali obľubu najmä vďaka pohodlnejšej údržbe vody. Soľ sa v nich používa predovšetkým ako súčasť systému dezinfekcie. Zariadenie označované ako salinátor alebo soľný chlorinátor využíva elektrolýzu, pri ktorej sa z chloridových iónov rozpustenej soli vytvára aktívny chlór. Ten zabezpečuje dezinfekciu bazénovej vody. Častým nedorozumením je predstava, že salinátor soľ postupne rozloží a spotrebuje. V skutočnosti sa chlór pri dezinfekčných reakciách premieňa a významná časť sa napokon opäť dostáva do podoby chloridov. Soľ preto z bazéna nezmizne len preto, že zariadenie bolo počas leta aktívne. Jej koncentrácia sa mení najmä dopúšťaním a výmenou vody, riedením dažďom, rozstrekovaním alebo stratami vody pri čistení filtrácie.
Bežné súkromné bazény so soľnou elektrolýzou pracujú približne s koncentráciou 3 až 5 gramov soli na liter vody, presná hodnota však závisí od konkrétneho zariadenia. Ide o podstatne nižšiu slanosť, než má morská voda, ktorej priemerný obsah rozpustených solí dosahuje približne 35 gramov na kilogram. Nie každý bazén so slanou vodou pritom musí mať funkčný salinátor. Niektorí majitelia pridávajú soľ bez elektrolýzy, hoci samotné pridanie bežnej bazénovej soli nenahrádza účinnú dezinfekciu. Z pohľadu jesenného vypúšťania je však podstatné, že v oboch prípadoch zostáva vo vode rozpustená soľ.
Prečo slaná bazénová voda nepatrí do záhrady?
Vypustiť niekoľko tisíc litrov vody priamo na pozemok sa môže zdať ako jednoduché riešenie. Najmä vtedy, keď je bazén vzdialený od kanalizačnej prípojky a majiteľ nemá k dispozícii dostatočne dlhú hadicu alebo vhodné čerpadlo. V prípade slanej vody však môže takýto postup spôsobiť škody, ktoré sa prejavia až s odstupom času. Soľ sa po vsiaknutí vody do pôdy neodparí. Zostáva v nej alebo sa postupne presúva do hlbších vrstiev spolu s presakujúcou vodou. Vyššia koncentrácia rozpustených solí sťažuje rastlinám prijímanie vody koreňmi, aj keď pôda môže byť na pohľad dostatočne vlhká. Nadbytok sodíka zároveň môže nepriaznivo ovplyvňovať štruktúru niektorých pôd, ich priepustnosť a schopnosť prijímať vodu.
Citlivé sú viaceré okrasné rastliny, ovocné dreviny, zelenina aj trávniky. Poškodenie sa môže prejaviť zasychaním okrajov listov, spomalením rastu, žltnutím alebo postupným odumieraním rastlín. Rozsah škôd závisí od množstva vypustenej vody, jej slanosti, charakteru pôdy aj odolnosti konkrétnych rastlín. Predstavu o množstve soli poskytuje jednoduchý príklad. Ak bazén obsahuje 10 000 litrov vody s koncentráciou soli 4 gramy na liter, nachádza sa v ňom približne 40 kilogramov rozpustenej soli. Pri vypustení celého objemu na jednu časť záhrady by sa práve toto množstvo dostalo do okolitého prostredia.
Rizikom je aj ďalšia bazénová chémia. Voda môže obsahovať zvyškový chlór, prípravky na úpravu pH, algicídy, prípadne ďalšie látky používané počas sezóny. Ich koncentrácie a vlastnosti sa líšia podľa spôsobu údržby bazéna. Ani voda, ktorá už neobsahuje merateľné množstvo voľného chlóru, preto nemusí byť vhodná na zalievanie. Pokles obsahu chlóru totiž nijako neodstraňuje rozpustenú soľ. Rovnako nemožno považovať za bezpečné vypúšťanie slanej vody do vsakovacej jamy, drenáže, priekopy či k hranici susedného pozemku bez posúdenia možných následkov.
Kam vypustiť bazén so slanou vodou a čo povoľuje kanalizácia?
Jednou z možností je odviesť bazénovú vodu do splaškovej kanalizácie. Nemožno však predpokladať, že každá kanalizačná prípojka umožňuje vypustiť ľubovoľný objem slanej vody bez obmedzenia. Na Slovensku sa prevádzkovanie verejných kanalizácií riadi zákonom č. 442/2002 Z. z. a príslušným prevádzkovým poriadkom. Ten upravuje podmienky odvádzania odpadových vôd vrátane požiadaviek na ich zloženie a prípustné znečistenie. Konkrétne možnosti vypúšťania bazénovej vody preto treba preveriť u prevádzkovateľa kanalizácie. Ak si spravíte samovoľné vývody kanalizácie niekde do záhrady na vlievanie tekutín z bazéna a záhrady priamo do kanalizácie, koledujete si o vážny problém. Najmä v prípadoch, kedy sa zámerne vháňa do kanalizácie neškodný dym, ktorý následne odhalí na pozemkoch súkromných osôb takéto vývody, ktoré môžu slúžuť na odvod odkvapov a dažďovej vody, čo je problém najmä v hustej zástavbe miest.
Ale späť k pôvodnému problému…
Dôležitá je nielen koncentrácia soli a zvyškových chemických prípravkov, ale aj celkové množstvo vody a rýchlosť jej vypúšťania. Nárazové vypustenie veľkého objemu môže zaťažiť kanalizačnú prípojku a pri nevhodných podmienkach aj ďalšie časti systému. Význam môže mať tiež kapacita čistiarne odpadových vôd a spôsob, akým je kanalizácia prevádzkovaná. Osobitne treba rozlišovať splaškovú a dažďovú kanalizáciu. Dažďová kanalizácia môže odvádzať vodu do vodných tokov bez čistenia v komunálnej čistiarni. Nie je preto vhodnou náhradou za splaškovú prípojku. Vypúšťanie bazénovej vody do dažďovej kanalizácie, potoka alebo iného povrchového toku bez príslušného oprávnenia nemožno považovať za prípustné riešenie.
Majitelia nehnuteľností so žumpou alebo domovou čistiarňou odpadových vôd by mali byť ešte opatrnejší. Veľký jednorazový prítok vody môže prekročiť kapacitu zariadenia a zvýšená slanosť alebo zvyšky dezinfekčných prípravkov môžu nepriaznivo ovplyvniť biologické procesy čistenia. Bazénová voda sa preto nemá automaticky odvádzať do domovej čistiarne ani septiku. Ak nie je k dispozícii vhodné a povolené odvodnenie, riešením môže byť odborná bazénová servisná spoločnosť alebo poskytovateľ služby, ktorý zabezpečí odčerpanie, odvoz a prijatie vody na vhodnom zariadení.
Musí sa bazén na jeseň vôbec úplne vypustiť?
Pred hľadaním spôsobu likvidácie tisícov litrov vody sa oplatí preveriť, či je úplné vypustenie nevyhnutné. Pri mnohých pevných a zapustených bazénoch sa voda na zimu ponecháva, prípadne sa jej hladina zníži podľa technického riešenia bazéna a pokynov výrobcu. Sú totiž kopané bazény, ktoré musia mať vodu aj cez zimu, inak hrozí ich poškodenie. Ak vám staviteľ a dodávateľ bazéna dával inštrukcie a nepamätáte si ich, mali ste si ich zapisovať. Nazrite preto do dokumentácie a záruky. Voda totiž môže byť dôležitá pre mechanickú stabilitu konštrukcie. Úplné vypustenie niektorých zapustených bazénov môže za nepriaznivých podmienok spôsobiť poškodenie stien, fólie alebo celej konštrukcie, najmä pri vysokej hladine podzemnej vody.
Zazimovanie
Zazimovanie takéhoto bazéna zahŕňa predovšetkým úpravu kvality vody, vyčistenie, ochranu potrubí, filtrácie a ostatných technologických častí pred zamrznutím. Presný postup sa musí riadiť typom bazéna a použitou technológiou. Samotný salinátor býva spravidla potrebné odstaviť alebo pripraviť na zimu podľa návodu výrobcu.
Pri menších sezónnych bazénoch určených na demontáž býva vypustenie vody súčasťou bežnej údržby. Aj v tomto prípade je však rozumné myslieť na jej likvidáciu ešte pred napustením a zasolením bazéna na začiatku sezóny.
Slaná bazénová voda nie je automaticky nebezpečným odpadom, no ani obyčajnou vodou vhodnou na voľné vypustenie. Jej ďalšie použitie alebo odvedenie závisí od konkrétneho zloženia, množstva a miestnych podmienok. Opatrnosť je namieste najmä pri záhradách s ovocnými stromami, zeleninovými záhonmi a hodnotnými trávnikmi, kde môže jednorazové vypustenie vody znamenať oveľa vyššie náklady než jej riadené odčerpanie.
