Ako vyzdobiť vianočný stromček a splniť podmienku tradičnej výzdoby

Vianoce sú krásnym obdobím a k nim patrí vianočný stromček. Len za posledné storočie sme stvorili tradíciu vianočného stromčeka, ktorý sme pred tým nepoznali. Začali sme obdarúvať deti, najskôr ako odmenou za dodržiavanie ich pôstu počas celého 24. decembra a postupne sa z toho stala tradícia v rámci celej rodiny. Stromček samotný má nejasný základ, ale jeho históriu v súčasnej podobe počítame od 18. storočia, pričom pochádza z nemecky hovoriacich krajín, z rôznych oblastí, aj keď nejaké ojedinelé zmienky o ňom sú ešte oveľa skôr z protestantského prostredia. 18. Storočie je ale to hlavné obdobie, keď sa začal šíriť s oveľa väčšou rýchlosťou.

Lenže ešte pred prvou svetovou vojnou o ňom bežný človek nevedel. Možno ako služobníctvo sa stretli so stromčekmi v bohatých rodinách šľachty, no ani stredná trieda veľmi neholdovala tejto novinke. Najmä pre odmietanie tradičného pospolitého ľudu. Zdobenie stromčekov sa vyvíjalo len postupne. A nikde nebolo rovnaké. Tak ako sa kultúra vyvíja odlišne, vyvíja sa aj dizajnová, či povedzme obsahová stránka zdobenia stromčekov.

Tradičné zdobenie začína na výbere obdobia

Ak chceme hovoriť o tradičnom zdobení stromčeka, musíme vziať do úvahy obdobie, ktoré pokladáme za tradičné a materiály, či lokalitu. Tam kde rástli jablká, vešalo sa sušené na plátky nakrájané celé jablko. V rodinách, kde sa piekli medovníky sa aj za socializmu objavovali medovníky. Celkom prvé ozdoby na stromčekoch boli papierové, biele jednoduché ozdoby. Bolo to práve v počiatkoch v 18. storočí. Vešali sa na ne aj klasické sviečky a pod vianočný stromček, prípadne na stôl, sa vystavovili jasličky. Tie mali v minulosti ešte väčší význam najmä v čase, keď neexistoval stromček. Postupne jasličky zanikali, až celkom zmizli. Niekde zostali. Ježiško sa do inštalácie pridával až na Štedrý deň. Veď 23. decembra tam ešte nemal čo robiť :-).

Vianočný stromček bol osvetlený sviečkou tak, aby nezanikol v miestnosti v zimnom čase, keď tma dorazila skôr. Vďaka svetlu mal vyniknúť. Vyžiarený stromček ale nebol typický. Ani zdobenie navôkol nebolo tak bohaté, v počiatkoch vôbec. Základ bol poriadok a skromnosť. Interiérové dekorácie sú až dôsledkom komerčného záujmu o vyťaženie z tohto obdobia maximum. Sviečka, skromnosť a následná hojnosť počas 25. decembra mali historicky a tradične svoje miesto, čo však zaniklo. V južných častiach Slovenska sa udomácnili slamené ozdoby, aké sa používali aj v časoch predstromčekových v rôznych častiach Slovenska. Slamené a drevené ozdoby majú na stromčekoch miesto stále.

Po 80-tych rokoch sa lokálne objavili sušené pomaranče a dnes sa opäť vracajú. Plátky priečne nakrájaného pomaranča vyzerajú pekne a neskôr ich môžete aj požuť. Vitamín C v nich zostane aj po vysušení.  Medovníky získali za tie roky celkom iné dizajny. Krásne vznikali na Kysuciach a po oživení medovnikárkou Annou z Čadce sa niektoré dizajny aj vďaka niektorým výstavám pred 15 rokmi rozšírili aj do iných častí Slovenska. Tradície tak tvoríme neustále. Dnes podobné dizajny aj od nich odvodené prvky nachádzame po celej Európe. Buď šli svojou cestou, alebo vznikali nezávisle od inšpirácie z Kysúc.

Vianočný stromček si žiada hlavne tradičné gule

Vianočné gule sú krásne. Aby boli naozaj tradičné a pravé, musia to byť tie, ktoré sú ručne maľované. Pripomínajú vám stromček starých materí zo zimných prázdnin, na kostrbatom stromčeku z lesa, alebo na plastovom skladacom stromčeku, ktorý sa zmestil do skrine na 11 mesiacov v roku. Gule zo štátneho podniku Okrasa, (opäť zhodou okolností Čadca) sú dnes známe na celom svete. Aj keď možno nie ako slovenský export, v ktorom by bol pôvod vyzdvihnutý. Poctivá ručná výroba sklenených gúľ z Okrasy je viditeľná a po páde na zem presne tak rozbitná, ako má byť. Táto tradícia nás neopúšťa. Už sú na trhu množstvá gúľ, ktoré spadnú na zem a môžete s nimi hrať futbal, no ide o dovoz, v ktorom chýba poctivá tradičná ručná práca.

Okrasa má v portfóliu množstvo dizajnov a prvkov. Vianočné špice na vrchol stromčeka od nich má azda každá domácnosť, alebo svojho času mala. Gule s výrezmi, tvarované ozdoby, rôzne trblietavé maľované motívy, to všetko vytvorilo povedomie o tejto značke. Takže trochu zamrzí, ak priestor v médiách v posledných týždňoch našiel poľský výrobca, ktorý dodáva aj do Bieleho domu. Okrasa dodáva niektorým odberateľom naozaj do celého sveta, pretože inú kvalitu ani nechcú. Myslíme si preto, že práve toto treba vyzdvihnúť. Za socializmu značku poznali mnohí. Aj preto, že štát si svoj štátny podnik propagoval a vyzdvihol. Pritom výrobca Okrasa funguje dodnes. Pohľad na výrobu by bol zaujímavý námet na reportáž, stačil by len záujem médií. Na stránkach okrasa.sk dokonca funguje obchod. (foto: Facebook výrobného družstva Okrasa)

Ešte aj dnes je v mnohých slovenských rodinách jedna krásna tradícia. Aj tú sme si vytvorili sami, bez vplyvu obchodu a dopytu ľudí. Je to rozdelenie vianočných ozdôb po starých rodičoch, či rodičoch medzi deti. Napríklad ako dedičstvo po ich smrti. Menšie ozdoby na pamiatku sa tak vešajú na vianočný stromček, hoci zo série zostal posledný kus a možno sa ten kúsok na stromček farebne nehodí, no je tam. Pripomíname si nimi tých, ktorí s nami nie sú. Pripomíname si tak aj Vianoce u nich, tie typické Vianoce, pri ktorých máme veľa krát čiernobielu fotografiu a tá podedená ozdoba je niekde na fotke spolu s nami.

Nepísané pravidlo: žiaden plast

Z hľadiska tradícií a vianočných hodnôt by sme mohli spomenúť nepísané pravidlo, na ktorom si mnohí dávame záležať aj dnes. Žiaden plast na Vianočný stromček. Avšak nedarí sa to vždy, najmä pre všetku ponuku vianočných reťazí a všetkých podlhovastých ozdôb. Plastové banky, vianočné gule ako nerozbitné riešenie majú svoje opodstatnenie tam, kde hrozí pád stromčeka pre psov alebo deti. Avšak naozaj? Kúzlo Vianoc sa skrýva v mnohom. Pre mňa osobne aj v celej opatrnosti pri vyberaní gúľ, ich vešaní a opatrnosti zaobchádzania so stromčekom samotným.

Prajeme vám krásne predvianočné prípravy a krásne Vianoce.