Buk lesný Fagus sylvatica (silvatica) považujeme za klasickú drevinu našich listnatých a zmiešaných lesov. Buk je charakteristický silným drevom, no najmä odolnosťou. Ťažé drevo má výborné výhrevné vlastnosti, no ako strom živý má vynikajúce vlastnosti pri tvarovaní. Ako listnatý strom môže byť lákavou súčasťou okrasnej záhrady aj zimných záhrad u nadšencov pre tvarovanie bonsají. Buk lesný však nachádza využitie aj pri vysádzaní živých plotov, kedy plochu jedného metra tvoria dva až tri mladé stromy. Vytvárajú následne nepriepustný živý plot s nezameniteľným drevom. Hoci vo voľnej prírode poznáme bežný zelenolistý variant dorastajúci do výšky 30 metrov (ak sa strom „rozhodne“ rásť vzpriamene) poznáme aj variant nádherne sfarbený do červena až vínovočervena alebo hneda. Na pohľad atraktívny strom vo verzii pendula je potešením pre oči a rovnako tak pre náročného a zároveň celkom začínajúceho rekreačného milovníka vlastnej záhrady.
Hoci buk nie je tak významný ako v keltskej kultúre dub, predsa len mal svoje miesto v mystike a vo veštení. V dávnych dobách sa verilo, že buk ochraňuje pred zlými čarami. Aj v súčasnosti sa energia z buka využíva v ezoterike. Drevo v nábytkárskej výrobe nachádza uplatnenie pri drahom kvalitnom masívnom nábytku, ako aj pri výrobe podlahových krytín.
Súčasné ponuky predajcov nám ponúkajú aj upravené podoby bukov v previsnutom štýle tzv. „pendula“, čo sa týka aj priamo buku lesného. V našom prípade nás teší jej unikátna obdoba, tmavohnedý, respektíve červený alebo hnedý kultivar „Atropunicea“. U predajcov sa nachádza vo výške jedného metra až dvoch metrov na kmienku, ktorý porastie už len mierne, prípadne len minimálne. Bohatú korunu si bude držať práve v štýle, ako je pre „penduly“ zvykom. V ponukách záhradníctiev sú tieto stromy pre zachovanie nepoškodených koreňov v kontajneroch. Výsadba je tak možná od marca po november. Stromy rastúce na slnku sú viac do červena, kým tie v polotieni do hneda až kovovo-tmavofialova.
Buk lesný pendula s tmavočerveným olistením v ponuke záhradníctva zahradnici.sk z Oščadnice uvádza výšku v dospelosti 150 centimetrov. V tejto výške by sa mal stromček udržať a ak ju presiahne, tak výrazne pomalším rastom, akým sa budú prejavovať konáre vytvárajúce korunu, až na spôsob „bratranca Ita“.
foto: čerstvo zasadený strom „na kmienku“. Sadenie je ideálne do výživnej pôdy obohatenej o kompost, mierne kyslej a nepremáčanej.
Ako mladý strom môže rásť aj v polotieni až v tieni, no v dospelosti sa predpokladá, že prenikne na svetlo. Ideálnym miestom pre jeho rast je slnečné miesto, prípadne polotieň. Pôda by nemala vysychať, inak nie je náročný na pôdne typy a je vhodným stromom aj do kysuckých, oravských, či tatranských oblastí.
Podobne sfarbeným stromom, ktorý nemusí na krásne červené sfarbenie čakať do jesene, je aj slivka čerešňoplodá, ktorej sme sa venovali nedávno.
0 komentárov