Možno vám názov nič nehovorí, ale je možné, že ste sa už s maklúrou pomarančovou stretli. Rastie totiž bežne aj u nás na stromoch v mestách. Jej latinský názov je Maclura pomifera.
Plody sú veľké, guľaté a trochu pripomínajú mozog, keďže plod je vráskavý. Sú zelenej farby a v našich končinách neodzrievajú. Nemajú na to vhodné podmienky. Vnútro je biele, mazlavé s čiernymi semienkami. Z plodu môže vytekať tekutina. Plod môže vážiť aj okolo jedného kila. U nás sú plody nejedlé, keďže nie sú schopné dozrieť.
Nazývajú sa aj indiánskymi pomarančami. Keď dozrejú, majú oranžovú farbu pomarančov. Rastú na juhu a v strede USA, kde sa im darí a kde pekne dozrievajú. Stromy dosahujú až výšku okolo 20 metrov. Meno získala po americkom geológovi Wiliamovi Maclurovi. Dozreté plody obsahujú až 200 čiernych semienok. Zaujímavé je, že na slnečnej strane konárov vyrastajú tŕne, zatiaľ čo na vetvách v chládku nie. Preto sa často využíval aj ako živý plot. Priemerne sa stromy maklúry dožívajú okolo 75 rokov.
K nám do Európy sa dostal ako vyslovene okrasný strom, ktorý sa sadil v parkoch. V našich končinách nedorastajú do výšky 20 metrov ako v USA, kde dozrievajú. U nás majú výšku približne okolo 5 metrov. Listy sú z vrchnej strany lesklé, voskovité, ale zospodu naopak chlpaté. Strom maklúry kvitne obvykle v máji, júni. Veľké guľovité plody dozrievajú na jeseň.
V našich zemepisných šírkach sa maklúra pomarančová pestuje iba ako okrasná rastlina. Ideálne na pestovanie je teplé počasie, preto sa im tak darí v USA. Stromy majú rozsiahly koreňový systém. Dajú sa rozmnožovať aj tým, že zakoreníme mladé vetvičky. Strom začína plodiť asi po desiatich rokoch. Dožívajú sa okolo 75rokov. Nachádza sa v rôznych parkoch, ale aj v sadoch opustených záhrad a zabudnutých plch tak ako tomu je neďaleko Tesca pri veľkom kruhovom objazde v Nitre, kde maklúry padajú priamo na cestu kruhového objazdu a sú tak raritou, ktorú miestni poznajú práve len vďaka tomuto miestu.
Strom maklúry pomarančovej má veľmi kvalitné drevo a preto sa vo veľkom využíva najmä na stavby, ktoré potrebujú pevnosť a trvácnosť. Najväčšie využitie však mali ako živé ploty, pred vynájdením ostnatého drôtu boli vysadené okolo rozsiahlych plôch. Dokonca olej, získaný z čiernych semienok sa môže využívať ako biopalivo. Okrasné rastliny sadia v USA radšej tie samčie, keďže samičie nedávajú plody.
0 komentárov