Pestujeme ebenovník rajčiakový, hurmikaki druh Cioccolatino (čokolatíno)

Ebenovník rajčiakovitý, latinsky diospyros kaki, je čoraz viac obľúbeným ovocným stromom aj v našich končinách. Ovocie, ktoré poznáme aj z našich obchodov, je citlivé na otlačenie, preto sa s ním zaobchádza šetrne a nepredáva sa na kilá. Hurmikaki, podobné na rajčiny, no chuťovo veľmi vzdialené tomuto druhu zeleniny, obsahuje bohatý podiel fruktózy, má nezameniteľnú chuť, no popísať ju nie je možné všeobecne.

V Taliansku, Rumunsku a Slovinsku pod „čokolatínom“ nájdete najmä konkrétny druh Diospyros Digyna. Vyznačuje sa tmavohnedou mäkkou sladkou dužinou s prítomnosťou semien. Plody si však držia skôr zelenú, až tmavo zelenú šupku. Tým sa značne líšia od „obyčajného“ u nás predávaného Cioccolatina.

Príklad výraznejšieho čokolatína pri druhu Diospyros Digyna, zdroj: vivaiogardenforest.it

Rôzne druhy sa odlišujú najmä plodmi. Ich vzhľadom a chuťou

Existujú desiatky druhov pôvodných, aj vyšľachtených. Ak poznáte chuť jedného druhu, možno ten, čo doma pestujete nebude podľa vašich očakávaní. Môže byť menej výrazný, ale pokojne aj oveľa lahodnejší. Jednotlivé stromy majú síce veľmi podobné podmienky, stavbu, listy, aj korunu no sú to práve plody, ktoré nám dovolia medzi sebou rozlišovať jednotlivé druhy. Jeden z chuťovo najvýraznejších je čokolatíno – Hurmikaki Cioccolatino (uvádzaný aj ako Chioccolatino), ktorý svoj názov nedostal len tak pre nič za nič. Najmä prezrádza jeho pôvod. Tento konkrétny druh pochádza z taliančiny.

Plody Chioccolatino alebo Cioccolatino

Plody majú oproti iným druhom výraznú sladkú chuť a nádych do hneda, ktorý je spôsobený hnedými žilami v dužine. To je zrejme hlavným dôvodom „čokoládového“ prívlastku. Stredne veľké guľovitého tvaru dozreté získavajú žiarivú tmavooranžovú farbu. Chioccolatino je možné konzumovať priamo zo stromov, hoci ideálne je ponechať ovocie dozrieť. Mäkké sú postupne pripravené na konzumáciu, alebo spracovanie na marmelády, ovocné krémy, cukrovinky, smoothie, koktaily a pod. Dozreté sa medzi sebou dajú ľahko spoznať, keďže sú oveľa tmavšie a na dotyk bez stláčania mäkké. Sú výrazné sladké, ľahko stráviteľné. Dozrievajú koncom októbra v teplejších lokalitách, v chladnejších o pár týždňov neskôr.

Dôležité zásady zberu a skladovania

Plody sa po zbere dajú skladovať zhruba 2 až 3 mesiace. Skladovanie si vyžaduje opatrný zber, nie hádzanie do nádob. Pozor, plody sa netrhajú, ale strihajú nožnicami na dreviny a plodu sa ponecháva časť stopky s pre kaki typickým olistením stopky na plode. Ukladanie do debničiek môže mať výstelku z jemného sena, alebo rozstrihaného papiera. Najvhodnejšie je ukladanie plodov do igelitového vrecka. Skladovanie je ideálne v chladnej pivnici s 0°C. Zamrznuté ovocie sa zásadne po fyzickej stránke mení, až znehodnotí. Obsahuje totiž veľké množstvo vody.

Stojí za pozornosť: Je cenným zdrojom vlákniny, antioxidantov a vitamínov s vplyvom na imunitný systém a prevencie pred rakovinou ústrojenstva tráviaceho traktu. Obsahuje horčík, fosfor, sodík, draslík aj betakarotén.

Pestovanie hurmikaki

Na rozdiel od iných druhov si nevyžaduje rozdielne správanie a podmienky. Strom má rád slnečné stanovisko, priepustnú pôdu, bežné záhradné podmienky. Každý pestovateľ ocení, že nie je náchylný na žiadne bežné choroby ovocných stromoch, postihnúť ich môže múčnatka podobne ako iné stromy, hoci aj tu má určité rezistentné vlastnosti. V záhradníctvach sa predáva ako voľnokorenný na jar a v jeseni. Ideálny variant je strom kontajnerový, štepený. Neštepené sa totiž pestujú ťažšie a aj výnos úrody môže byť pomalší, či slabší. Strom je mrazuvzdorný do zhruba -20°, hoci istotou je pre neho pestovanie v skleníkoch. Vo voľnej záhrade by nemal byť vystavený vetru.

Pestovať môžete aj jediný strom a môže vám priniesť úrodu. Je samoopelivý, hoci ako opeľovač môžu byť v záhrade aj iné odrody, napríklad hojne rozšírená Tipo – známa z predaja v supermarketoch. Opelený strom prináša výrazne vyššiu úrodu.