Kompost a pravidlá kompostovania: ako a kde správne kompostovať

Domáci kompost možno neznie vábne, no za najnižšie možné náklady tak získate hnojivo a pomocníka do záhrady, vďaka ktorému sa neskôr môže o niečo viac dariť priesadám a rastlinkám zeleniny. Kompost je v prvom rade odpad, no získame z neho dusík a ďalšie látky, čím sa len inšpirujeme tým, čo vo voľnej prírode funguje od počiatku vekov. Hnijúce zvyšky zeleniny, lístie, tráva, hnoj a mnoho iného.

Základ kvalitného kompostu je vytvoriť podmienky na rozmnožovanie organizmov, ktoré rozložia jednotlivé diely kompostu, budú mať dostatok vzduchu na rozklad a najmä bude mať správnu konzistenciu.

Čo patrí do kompostu a čo nie?

Kompost by mali tvoriť organické zložky a je ním vlastne všetko to, čo v záhrade pokladáme za odpad, mimo choré stromy, dreviny a zhnité, či napadnuté ovocie, ktoré je ideálne spáliť, alebo celkom odstrániť. Do kompostu sa hodí kombinovať viac dusíkaté materiály ako sú ovocie a zelenina, odrezky viac dužinaté, s obsahom vody, alebo trus bylinožravých zvierat, kuchynský odpad. Všetko s obsahom vody a teda šťavnaté a dužinaté, alebo zelené, pritom stále prírodného pôvodu. To všetko sa hodí kombinovať s uhlíkatými zložkami, čiže s drevom, odrezkami z ostrihaných kríkov.

Drevo hrubšie ako to, ktoré sme schopní ostrihať nožnicami, do kompostu nepatrí. Nestačí počas niekoľkých mesiacov napučať a nahniť dosť na to, aby sa rozložilo. Ak do kompostu dávate trávu z kosačky, na vrchu kompostu sa z nej môže stať seno. Je dobré ju zamiešať a nedržať ju ako hrubú vrstvu. Hrubšia vrstva na drobno nasekanej trávy neprepúšťa vzduch. Dreva a kríkov pritom musí byť porovnateľne menej a malo by byť zmiešané s mäkkými dusíkatými zložkami tak, aby boli tvrdé zložky obklopené tými mäkkými. Tie potom totiž pôsobia na rozklad tvrdých.

Do kompostu v žiadnom prípade nepatrí odpad z tepelne upravených jedál, mäso, pečivo a iné zložky, ktoré by mohli výrazne prilákať nechcených hlodavcov do záhrady viac, ako by ste si želali. Nepatrí tam ani semeno akýchkoľvek rastlín, buriny, či niečoho, čo by mohlo znamenať doslova pohromu po poliatí vodou. Keďže do kompostu nepatrí žiadna chémia a umelina, je čisto prírodným produktom z prírodných zložiek. Pokiaľ do kompostu vkladáte kukuričný odpad, slamu, či tvrdé odrezky zeleniny, je dobré mať takéto diely nasekané. Zaujímavosťou je, že škrupiny od vajíčok nevadia. Obsahujú vápnik a ten je pre pôdu prospešný. Drevo môžete nasekať pomocou drvičiek odpadu, čo je ideálna voľba. Lístie sa pritom dá získavať hrabaním, alebo v prípade presušeného, nie príliš mokrého lístia sa dá vyzbierať aj vysávačom so zásobníkovým vreckom.

Vlhkosť v komposte je dôležitá

Vlhkosť môže byť správna aj nesprávna. Primálo vlhkosti môže spôsobiť zastavenie procesu tvorby mikroorganizmov, kým priveľká vlhkosť vytlačí vzduch a začne doslova dusiť všetky procesy a vytvárať hnilobu. Hnilobu poznať podľa zápachu, aj podľa vzhľadu. Najlepšie je hnilobu poznať na zatuchnutej na drobno nasekanej tráve. Priveľká vlhkosť sa dá znížiť premiešaním so senom, či pilinami. Primálo vlhkosti sa dá vyriešiť jednoducho, pokropením vody, alebo pridaním viac vlhkých kuchynských prírodných odpadkov.

kompostovanie

Správna vlhkosť kompostu je taká, pri ktorej po stlačení kompostu v ruke vodu vidieť, no nekvapká z neho. Keď sa voda leje, alebo zreteľne tečie, je vody priveľa. Ak je kompost suchý a vodu necítiť, treba dovlhčiť. Dôležité v súvislosti s vlhkosťou je aj správne miešanie obsahu. Dosť na to, aby sa hrubé nedržalo s hrubým ale aj dosť premiešané tak, aby sa veľká masa suchého lístia nedržala pri sebe, kým niekde celkom inde máte vrstvu dobre dusíkatého hnoja, s ktorým by sa lístiu darilo premeniť na poriadne kompostové hnojivo ľahšie.

Kde kompostovať?

Na kompost sa používajú vlastné murované betónové jamy, ktoré boli hitom a najčastejšie používané pred pár desaťročiami. Dnes si už vlastná silážnu jamu, či kompostovú jamu nebetónujú ľudia tak bežne ako kedysi. Jednak a preto, že sa neustále záhrady menia a takáto „stavba“ môže pôsobiť nevzhľadne. Veď dnešné záhrady sú naozaj pre mnohých dnes už najskôr vizuálnou záležitosťou a až potom praktickou. Bežné sú však drevené ohrady v tvare štvorca, či obdĺžnika. Po čase môže na niektorých miestach drevená konštrukcia prehniť. Aj preto majú význam pevnejšie konštrukcie.

Kompostér KETER

foto: kompostér Keter, 470 litrov

Populárne sú aj kompostéry, ktoré stoja okolo 40 eur a viac. Jednoduchá konštrukcia so zatváraním umožňuje cirkuláciu vzduchu po stranách, čím je vyriešená jedna z najdôležitejších podmienok kompostu – vetranie. Majú veko na zatváranie a často aj riešenie spodného odoberania s pomocou spodných dvierok. Sú prenosné, keď sú prázdne. Viete ich kedykoľvek po vyprázdnení presunúť na napríklad vhodnejšie miesto.

Tip na prevzdušňovanie kompostu v kompostéri

Dôležité pri kompostovaní je prevzdušňovanie. Buď riešené konštrukciou kompostéra, jeho prístupnosťou, vyriešenými rúrami s dierkami, ktoré sú vložené zdola hore, alebo palicami, ktoré po naukladaní kompostu vytiahnete. Riešením je aj raz za jeden či dva mesiace prevzdušnenie vidlami a ponadvihovaním. Jednotlivé priestory v komposte by mali mať prístup ku vzduchu.


Zavřít reklamu
Zavřít reklamu