Záhradné jazierka, ktoré si vytvárame aj spolu so zeleňou a životom v nich, dokážu nadchnúť akúkoľvek návštevu. Aj tú, ktorá rybám neholduje. Podstatou tohto miesta je život, ktorý sa v ňom pohybuje. Pri okrasných druhoch rýb, akými sú karasy, alebo koi kapre, nečakané mloky, či žaby je na pohľad atraktívne skombinovať tento život s vhodnou zeleňou a kameňom. Ak sa však život z jazierka vytráca, ryby ubúdajú, existuje niekoľko príčin. Nezaškodí zhodnotiť možné dôvody, aj spôsoby, ako vyriešiť, že ryby hynú, alebo sa strácajú. Upozorňujeme, že to nasledovných dôvodov zahŕňame aj dôvody, ktoré sa javia ako nepravdepodobné a predsa sme sa s nimi stretli v posledných 10 rokoch ako reálnymi.
Skôr, ako si uvedieme rôzne dôvody, pre ktoré môžu ryby hynúť, vydáme sa na cestu ich strácania. Je pomerne prekvapivé, ak vo svojom jazierku máte 14 rybiek o ktorých veľmi dobre viete. Postupne sa však z nich stáva 12, alebo necelá desiatka a nenachádzate ich zdochliny, pozostatky, alebo akékoľvek stopy v blízkosti. Záleží od veľkosti rýb, avšak tie, ktoré sa zmestia do zobáka a papule dravcov, jednoducho môžu zmeniť životné podmienky vo vašom jazierku, ale aj pocit bezpečnosti pre vás. Povedzme, ak ste rodičia malých detí. V rôznych slovenských regiónoch sme sa stretli s nasledovnými prípadmi:
Zožrať ulovenú rybu priamo pri jazere by zanechalo stopy. Ak však nenachádzate žiadne, mohlo ísť o kormorána, s ktorým už naozaj niektoré slovenské domácnosti majú svoju skúsenosť. Dokonca prekvapivo vydry, ktoré vtrhnú na pozemok a odnesú si korisť. S niečím takým skrátka ani nepočítate. Pri malých rybách a vhodných podmienkach pre lov z brehu si trúfne aj mačka. Záležiac od veľkosti ryby samotnej.
Od veľkosti rýb záleží aj to, či si na lov trúfnu iné vtáky, ktoré rybiu populáciu z oblohy spozorujú. Keďže okrasné ryby majú veľmi malú plochu a nie vždy výraznú hĺbku, kam by mohli uniknúť, menšie a ľahšie sa môžu ocitnúť v pazúroch aj bežných dravcov. Na Kysuciach pred rokmi tiež nikto nečakal, že sa na jazierko vrhne kaňa a bieločervený koi kapor po jej zákroku dodýcha vyhodený na trávu. Za dravca pritom môžeme považovať aj bobrov, netradičnú ondatru, dokonca medveďa, ktorému sa podarí preniknúť na dvor pri hľadaní potravy. Sú to však výnimočné prípady, ktoré sú po skúsenostiach reálne.
Jeden nemenovaný prípad zo Slovenska z roku 2002 sa týkal zlatých karasov slušných rozmerov, z ktorej polovica populácie zmizla naraz. Až po čase ich majiteľ zistil, že podobné zlaté karasy pred časom predával v rovnakom okrese jeho sused, ktorý žiadne jazierko nikdy nemal, ba ani vlastný akváriový chov.
Ak nepočítame prirodzený úhyn niektorých druhov obyvateľov záhradné jazierka na starobu, skôr sa stretávame s dôvodmi ich úhynu v rámci toxicity a chorôb. Kvalitu vody v jazierku môže vo výraznej miere znížiť premnoženie rastlinstva a zadusenie vody. Nízka hladina kyslíka, prúdenia vody, alebo prílišné zakalenie vody sú časté dôvody, ktoré sú súčasťou reťazovej reakcie. Takej, pri ktorej stúpne toxicita vody, amoniak z množenia nečistôt, alebo dokonca množenia nespotrebovanej potravy pri prekrmovaní a premnožení baktérii.
problémom môže byť preplnenosť vody rybami. Ak nie je voda vybavená dostatočným prekysličením a teda technikou na filtráciu a okysličovanie, je nemysliteľné chovať značnú populáciu koi kapúrov len preto, že ich počet v jazierku dobre vyzerá. Ak sa táto ryba dokáže dožiť viac ako 100 rokov, je v podstate hanebné, ak im poskytujeme podmienky na 2 roky života, alebo menej.
Preplnený rybník spotrebuje kyslík oveľa rýchlejšie. Preto je nevyhnutnosťou filtračné a okysličovacie zariadenie. Jazierko, ktoré by bolo vybavené dostatočným prúdom vody a prílevom studenej neohrievanej (na slnku) vody, sa s takýmto problémom stretnúť nemusí. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že príliš plytké jazierka bez potrebnej hĺbky sa ohrievajú veľmi rýchlo na Slnku a voda v teplej vode stráca kyslík. Ryby sa tak dusia.
Studená a najmä čerstvá voda je na kyslík bohatšia. To „O“ (narážka na tabuľku chemických prvkov) je skrátka pre vodu a jej obyvateľov dôležité v tom správnom pomere. Ďalším faktorom je samotná teplota vody. V teplej vode, ktorá je príliš zohriata, sa rybám dariť nebude. Ideálne záhradné jazierko, ktoré má svojich živých obyvateľov, totiž kombinuje tienisté miesta s tými slnečnými. Poskytuje dostatočne veľa úkrytov v samotnej vode, rastlinstvo a samozrejme techniku, ktorá zabraňuje, aby bola voda bez pohybu a teda „mŕtva“.
Už bola reč o toxicite vody. Výlučky rýb, ktoré sa hromadia, nie sú nijakým spôsobom filtrované, alebo neslúžia ani rastlinám, výstelka dna nepočíta s vhodným prirodzeným filtrom v podobe vhodného štrku – to je veľmi zlá kombinácia. Pre hromadenie amoniaku z výlučkov, ktorý ovplyvňuje kvalitu vody a zdravie rýb. Ďalším faktorom, ktorý sa často nespomína, je kontaminácia. Neúmyselná, aj úmyselná. Deti, susedstvo. Prípadne jazierka vo verejných priestoroch, kde môže preniknúť z parkovísk olej, ropné látky, krémy, alkohol z bujarej oslavy, sladké nápoje, čistiace prostriedky a podobne. Umývanie v okolí jazierka, napríklad po grilovačke, prípadne dokonca použitie nevhodného pomeru liečiv, prípadne prospešných baktérii a hnojív pre rastliny.
Aj ryby v záhradných jazierkach môžu postihnúť choroby. Plesne, biele škrvny, krivica a rôzne deformácie spôsobené pri prevoze, prípadne pri neznášanlivosti rýb. Ryby poškodené po súboji s dravcami sú náchylnejšie na infekcie, hoci svojou odolnosťou dokážu prekvapiť. Pri odhaľovaní chorôb rýb často stačí už vizuálna kontrola. Spôsob a plynulosť pohybu, prípadne schopnosť udržať sa v presnej polohe, pretáčanie rýb na bok, alebo uchádzanie chvostovej plutvy do rôznych smerov bez pochybu náprsných plutiev.
Ryba, ktorá prejavuje známky možného pochorenia, by mala byť izolovaná od ostatných v samostatnej nádobe. Nie je hanbou prísť za veterinárom s problémom, ktorý je viditeľný a môže byť liečiteľný. Najmä preto, že ryba ktorá sa už chorá prejavuje môže pomôcť identifikovať chorobu a zvoliť liečbu pre ostatné ryby v rybníku.
0 komentárov