Ideálnou teplotou v domácnosti je 20 až 22°C. Napriek tomu si ľudia radi doprajú teplo. Dokonca muži a ženy vnímajú teplo rozdielne a tiež individuálne. Preto nie je nič zvláštne a ojedinelé, ak vznikajú manželské spory, či nezhody v pracovných kolektívoch. Klimatizácia, vykurovanie, ľudia teplomilní a studenomilní sú skrátka medzi nami a sme to aj my, ktorých vnímanie a požiadavky sa odlišujú od iných. Vo väčšine však máme radi teplo, pretože sa podvedome viaže s luxusom, dostatkom a navodzuje pocit pohodlia a zabezpečenia. Je to však skôr psychologicky vnímaný komfort.
Ideálnou je teplota 20 – 22 °C. Naše radiátory však nemajú teplomer. Ľudia vykurujúci pomocou dreva vo vlastnom kotly to vyženú aj do extrému. Najmä ak sa priloží do kotla večer a necháva dohárať počas noci. Vyššie vyhrievanie sa nám ľahko podarí pomocou krbu v miestnosti, alebo v tradičnom bývaní pri piecke a šporheli. Je samozrejme aj rozdiel v izolovanosti tradičných stavieb a dosahu tepla do miestnosti, kde sa spí.
Pri vysokej teplote trpia najmä sliznice, dýchacie cesty a u citlivých ľudí aj oči a pokožka. Vyššia teplota tiež znamená, že akákoľvek tekutina, pot z tela, vlhkosť z črepníkov kvetov a klasická vlhkosť vzdušná sa len násobí. Vplyvom vysokého tepla v interiéri sa potom ľahšie dostáva do muriva, ale aj dehydrovaných potravín, do textílií a pod. Vysoká teplota zbavuje telo tekutín a tak sa mení aj správanie človeka a jeho potreby.
V kúpeľni sa za ideálnu teplotu považuje 25°C. Nemýľte si ju so saunou. Sauna nie je považovaná za miestnosť, ale za zariadenie. A tiež platí, že z kúpeľne si v malom byte saunu jednoducho nespravíte. Prekurovať kúpeľňu tiež nie je dobré, keďže na vyššie teploty nie sú vyrábané dlažby, obklady, lepidlá, tmely, stropy, nátery, zariadenia, kozmetika, skrátka nič. Vadilo by to aj rastlinám, ktoré v kúpeľni máte.
Už vôbec nie umakartové jadro a v bytoch používané dvere, ktoré sa za mnoho rokov poohýbajú až sú nezatvoriteľné, alebo pokryvené. Niečo také si nechce mnoho ľudí uvedomiť. 25°C je ideálnych pre zachovanie komfortu. Neraz túto teplotu dosiahneme ľahko pomocou horúcej sprchy v kombinácií s malým priestorom. Kúpeľniam pomáhajú rebríkové radiátory. Tie dokonca môžu fungovať aj nezávisle od ústredného kúrenia, ak sú elektrické, prípadne s vlastným termostatom.
Miestnosť, v ktorej kolíše teplota výrazne, je kuchyňa. Pri varení sa zvyšuje vlhkosť aj teplota, o to viac, ak používame plynový horák a niekoľko horákov súčasne. Pre kuchyňu platí, že ideálnou teplotou v nej je počas neprítomnosti 17°C. Pre tých, čo majú kuchyňu spojenú s obývačkou to samozrejme neplatí. Kuchyňa má po kúpeľni najviac obkladového, keramického a dreveného materiálu. Aj tomu prospieva nižšia teplota, rovnako ako potravinám, napríklad vystavenému ovociu, zelenine. Aj pri príprave jedál je lepšia teplota nižšia. Vyššia znižuje komfort, sústredenie a chuť v kuchyni tráviť čas. Opäť psychológia.
Prospieva kuchyni viac chlad ako teplo aj pre iné uhly pohľadu. Nie sú veľmi príjemné. V kuchyni je veľké množstvo baktérií, najmä v okolí drezu, v chladničke, na miestach prípravy jedál. Najviac v odpadovom priestore smätných nádob, alebo v okolí drtičky obsahu. Nedostatky sa snažíme odstraňovať údržbou a čistotou. Pre všetky pozostatky a nedokonalosti je tak nakoniec lepšie, ak je teplota skôr nižšia.
Najideálnejšou teplotou pre spálňu počas neprítomnosti je 16°C. S touto teplotou môžeme počítať aj v rámci celého bytu, no práve v spálni sa bežne zdržiavame najmenej. Spálňa je nočná miestnosť, súčasť takzvanej nočnej časti domácnosti. Obývacia izba a kuchyňa naopak dennou, kde sa pohybujú aj návštevy, je počas dňa ruch a tak má aj vyššie nároky. V spálni sa naopak pohybujeme, respektíve spíme počas noci. Ak teplotu 16° používate vo väčšine bytu alebo domu počas neprítomnosti, ľahko sa z nej dostanete na potrebné hodnoty po príchode, než z vypnutých radiátorov. Radiátory sa neodporúča vypínať, pretože kým vôbec dosiahnu nejaké stupne, môže to trvať dlhší čas.
Pre mnohých je ideálnou teplotou na zaspávanie 18°C. Niektorí odborníci považujú za ideálnu teplotu 20°C a iní sa opierajú o zaužívaných a obľúbených 21°C v bežnej slovenskej domácnosti. Pozor, počas leta toto pravidlo neplatí. Rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou by nemal byť vyšší ako 7 °C. Ak si potrpíte na otvorené okno, nepodarí sa vám ani udržať 18°C. Oknom sa totiž veľmi rýchlo vyrovnáva teplota s tou vonkajšou, uniká chladnejšia a privádza teplejšia. Už otvorením okna sa vytvárajú vzdušné víry, ktoré nevidíme jasným okom, no pokožka a pľúca ich teplotné rozdiely cítia.
V prípade letných dní sa v prípade prehrievania radí niekoľko bežných rád. No už pri stavbe domu je dobré prihliadať na letné a zimné dni. Izolovať dom v zime a zaistiť, aby ani počas leta nepúšťali vybraté materiály a technické vymoženosti teplo dnu. Zmeny vnútorných teplôt nie sú ničím vítaným. Neprospieva to ani zdraviu a ani komfortu.
Počas zimy nie je vhodné dlhodobo otvorené okno. Ochladený interiér a steny totiž spôsobia problém pri pokuse opätovne priestor vyhriať. Taktiež vypnutý radiátor môže mať za následok poškodenie stien, omietok, interiéru. Dlhodobo otvorené okno znamená problém aj pre prienik hmyzu, zvierat, dažďa vetra, rizík spojených s počasím, či trestnou činnosťou. V zime sa proti prehrievaniu dá bojovať neprekurovaním v krbe a peci, prípadne dostatočným spriechodnením vnútorných miestností, aby sa teplo rozložilo.
V lete sa miestnosti prehrievajú najmä v dôsledku vyššej teploty vonku, čo môžu spôsobovať otvorené okná a prienik svetla do miestnosti cez okno. Pomáha v takomto prípade tieniaca technika. Veľmi výrazné účinky pri odrážaní tepla majú vonkajšie žalúzie, ktorá dokážu neprepustiť do interiéru aj viac ako 70% tepla. Vnútorné žalúzie sú v tomto účinku veľmi slabé. Nachádzajú sa totiž za sklom. Čiže slnko prenikne za sklo, drží sa pri žalúziách a ohrieva tak najskôr žalúzie a potom priestor v ich okolí. Vonkajšie žalúzie sú tak ideálnym riešením pre okná a ich teplotný priechod.
0 komentárov