Sklovláknitá armovacia sieťka pod omietku: nie na sušenie potravín!

Mriežky, či sieťky, nástroj výborný na spevňovanie omietok a lepidlových náterov, nám umožňuje bez komplikovaných technických postupov naozaj veľa. Aj s ohľadom do budúcnosti je nevyhnutnou súčasťou zatepľovania, interiérových ťahaných omietok na tvárniciach a tehlách a keďže ide o veľké balenia a niekoľko metrové rolky, mnoho jej aj zostane. Teda za predpokladu, kedy nedotujete robotnícku partiu, ktorá zvyšný materiál využíva ďalej. Sklovláknitá sieťka sa ako „zvyšok zo stavby“ zdá ako super materiál na domácu výrobu. No aj to len za predpokladu, že nemáte ani tušenia, čo vám doma zostalo a trochu overovania nedospelo ani k nejakému začiatku.

Sklovláknitá sieťka / mriežka nie je na potraviny

Každý rok sa stretávame s rôznymi nálezmi v domácnostiach domácich kutilov a kutiliek. Využívajú zvyšnú sklotextilnú mriežku najčastejšie ako pomôckou na sušenie. Staré okenné rámy, rôzne rámy, či vlastné konštrukcie môžu poslúžiť ako napnutie sieťky. Tá následne môže vzbudzovať dojem ideálneho úsporného riešenia pre sušenie húb, byliniek, či ovocia.

Sklenené vlákna miešané s ďalšími umelými vláknami a syntetickými materiálmi však v tejto kombinácii a na takomto stavebnom-spotrebnom materiály nie sú a nikdy neboli určené na potravinové účely. Práca s nimi sa odporúča v rukaviciach. Tým, že má ísť o pevný a odolný materiál odolný v ťahu, má určité vlastnosti pevnosti. „Sklenené“ vlákienka však v tomto materiály nie sú nijako zakonzervované, či ustálené, aby sa neuvoľňovali. Priam vyslovene nebezpečné tak môže byť využívanie takýchto materiálov na sušenie húb, jabĺk, banánov a iných mäkkých plodín s obsahom vody. Ktokoľvek trochu skúsený v oblasti stavebníctva sa bude chytať za hlavu pri niektorých značkách sklovláknitých a sklotextilných mriežok ešte viac.

Šetrenie sa nemusí vždy oplatiť

Prípady toho, kedy šetrenie spôsobilo skôr problémy, zrútenie stavieb, či zlyhanie zdravia, ani nebudeme spresňovať. Použitie tohto druhu vlákien je pre potravinárstvo neprijateľné. To, čo je určite vhodné, je využitie galantérneho tovaru, bavlnené sieťky, prípadne starý recept našich starých mám – využitie starých záclon. Záclonovina je bežne dostupná v galantériách, aj v tých online. Vhodné sú plastové mriežky a opäť tie určené na potravinárstvo.

Platí:  ak v predajniach s podobným materiálom nájdete sieťku, jej použiteľnosť pre potraviny bude uvedená na obale. Výrobca sa tým bude pýšiť a rád to uvedie. Materiály, ktoré sú pre potraviny použiteľné, sú neustále žiadané a táto vlastnosť ich posúva na celkom iný level. Materiály, ktoré pre potraviny určené nie sú, neuvádzajú použitie v domácnosti na potravinárske účely. Prípadne priamo obsahujú upozornenie, aby neboli použité na iné účely, ako boli vyrobené. Výrobca však nebude uvádzať, že výrobok nie je vhodný na potravinárske účely, keďže nie je jeho povinnosť stavebný materiál označovať aj pre predpoklady „iného použitia“.

Stará sieťka okenná je mimoriadne nevhodná. Prečo?

Pretrhnutá sieťka na oknách nahradená novou je na vyhodenie. Menšiu využijete len ak provizórne uchytenú na menšom okne. Sieťka je však vo výraznej miere zachytávačom prachu a nečistôt. Nie len hmyzu. Nečistoty sú na oboch stranách. Umytie takejto sieťky na oknách je náročné. Pre niektoré hubky je ako brúsny papier a pre čistiace kefy problém ako taký. Sieťky okrem toho môžu obsahovať kovy, ktoré sú pre použitie s potraviny vyslovene nebezpečné.

Nie každá sieťka je tiež nerezová, takže po umytí koroduje, prípadne pri sušení mäkkých dužinatých potravín opäť predstavuje problém. Dalo by sa povedať, že neprírodné materiály a materiály určené pre stavebníctvo jednoducho nebudú a nemôžu byť vhodné pre potravinárstvo, zdanlivo nevinné sušenie a falošný pocit bezkontaktnosti.